Slovenský atlét Milan Haborák si vrh guľou nevybral sám. Už na základnej škole mal šťastie na pedagógov, ktorých predstava telesnej výchovy nebola len o behu a futbale.
Svoj úplne prvý vrh si nepamätá, ale zabudnúť nemôže na svoj prvý hod kriketovou loptičkou. Pred jeho pokusom bol miestny rekord okolo 30 metrov. Jeho hodom sa razom zdvojnásobil. Haborák sa však za svoj výkon hanbil. Už vtedy si uvedomoval, že doba si nežiadala výrazné vytŕčanie z davu.
Prvú guľu mu priniesol ujo Jano Bujniak. Milan však nevedel, načo taká guľa je. Myslel si, že mu ujo prinesie ešte jednu, nejako ich spoja a bude mať činku.
((video))
Na vrcholných podujatiach súťaží od roku 1997. Na olympiáde v roku 2000 v Sydney sa neprebojoval do finále. Nominovaný bol aj na OH 2004 v Aténach, ale tesne pred začiatkom IAAF zverejnila jeho pozitívny dopingový nález na júlovom mítingu v Madride. Zo slovenskej olympijskej výpravy ho vylúčili a následne dostal dvojročný zákaz činnosti. V roku 2006 sa vrátil na súťaže a zároveň sa stal trénerom svojich švagrov - kladivára Miloslava Konopku a guliara Mikuláša Konopku.
Na podujatiach ho podporuje rodina a priatelia. Ako však sám hovorí, dobré reakcie má rád, ale má rád aj tie zlé, pretože práve tie ho nútia byť stále lepším. Trénuje každý deň približne hodinu. Okrem toho posledné týždne plní aj funkciu žienky domácej, pretože jeho manželka má momentálne dôležitú prácu. Milan preto momentálne varí a baví ho to. Na jeho pudingoch si pochutnáva predovšetkým syn.
Za najväčší úspech momentálne považuje to, že ešte stále športuje a baví ho to. Jeho cieľom je pohybovať sa svojimi výkonmi okolo hranice 21 metrov. Už v týchto dňoch štartuje jeho šnúra atletických podujatí, na ktorú sa teší. Svoju kariéru by chcel ešte potiahnuť do olympiády v Londýne.
