MS v severskom lyžovaní vo Vysokých Tatrách sa začali 14. februára 1970.
BRATISLAVA. Hoci je na Slovensku fenoménom ľadový hokej, v ktorom sme štyri razy hostili zápasy svetového šampionátu, najväčším športovým podujatím na našom území naďalej zostávajú majstrovstvá sveta FIS v severskom lyžovaní 1970 vo Vysokých Tatrách (14.-22. februára).
Skoky z veľkého mostíka v Areáli snov na Štrbskom Plese vtedy sledovalo okolo 140-tisíc divákov.
Asi len málo ľudí vie, že majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach sa vo Vysokých Tatrách prvý raz konali už oveľa skôr – v roku 1935. O usporiadanie tohto šampionátu sa uchádzali aj Banská Bystrica a Špindlerův Mlýn, ale uspeli Vysoké Tatry.
Tie sa v tom čase mohli pochváliť nielen vychýrenými Grandhotelom Praha v Tatranskej Lomnici a Grandhotelom v Starom Smokovci (fungovali už od začiatku 20. storočia), ale aj rozvinutým turizmom.
Veď už v 30. rokoch napríklad každoročne vychádzala brožúra Informátor Vysokých Tatier v slovensko-nemeckej verzii a do Tatier sa chodilo vlakom až z Francúzska.
Organizátori mali v roku 1935 na prípravu len niekoľko mesiacov. Všetku prácu im navyše počas majstrovstiev veľmi skomplikovalo nepriaznivé počasie – silný vietor (jeden deň až víchrica) a husté sneženie. Napriek tomu Tatranci naplnili celý program šampionátu.
Každý hromžil na počasie, ale zahraniční návštevníci ocenili veľké úsilie organizátorov aj vysokú úroveň hotelov.
Švédsky novinár Gösta Mellin napísal vety, ktoré citovali v Zlatej knihe lyžovania vydanej v roku 1989 v Prahe: „Celkový dojem je výborný. Tatry ako hory to vyhrali a hotelová úroveň zvíťazila. A objektívny pozorovateľ musel obdivovať boj usporiadateľov s prírodou.“
Na vôbec prvý svetový šampionát na slovenskom území prišli lyžiari z trinástich krajín. V programe vtedy bolo len päť disciplín, výhradne mužských.
V behu na 18 km vyhral Fín Karppinen, na 50 km Švéd Wiklund, v štafete na 4x10 km Fíni, v skokoch fenomenálny Nór Birger Ruud a v pretekoch združených (dnes severská kombinácia) ďalší Nór Hagen.
Všetky najcennejšie kovy teda získali Severania. O 35 rokov neskôr to na najvyšších stupňoch vyzeralo úplne inak.
Pomerne zaostalá osada
Keď sa o tridsať rokov neskôr objavila iniciatíva, aby sa Vysoké Tatry znovu uchádzali o majstrovstvá sveta, na Štrbskom Plese to vyzeralo inak než v medzivojnovej ére. Za tie roky sa tam veľa neudialo ani nepostavilo.