BRATISLAVA. Keď po dlhých jedenástich sezónach opúšťal hokejový obranca Radoslav Suchý zámorie, mal za sebou 451 zápasov v NHL a ďalšie stovky súbojov v AHL či juniorskej súťaži. Nasledujúce štyri roky pôsobil vo švajčiarskej lige v tíme ZSC Lions.

Jeho syn Markus vtedy spravil prvé kroky na ľade. „Prvýkrát som šiel na ľad vo Švajčiarsku, keď otec pôsobil v Zürichu.

Mal som tri roky. Bavilo ma sledovať ho, navštevovať kabínu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol pre tento šport. Videl som partiu a o čom hokej je. Chytilo ma to,“ zaspomínal si devätnásťročný hokejista. 

„Mali sme blízko ľadovú plochu a chodil si len tak zakorčuľovať s manželkou alebo so mnou. Keď sme sa presťahovali do Popradu a nastúpil do prvej triedy, tak navštevoval aj prípravku,“ doplnil otec. 

Tvrdohlavosť i detský odpor

V Poprade prešiel mladík všetkými mládežníckymi kategóriami. Pôsobil tam na sklonku svojej hokejovej kariéry aj Radoslav Suchý a pre syna bol vzor. Markus sledoval každý jeho pohyb. 

„Bral hokej veľmi vážne od mladého veku. Podstatné bolo, že ma videl hrať. Stále chodil s hokejkou a napodobňoval ma. Bavilo ho to, ale pred ľadom mal trochu rešpekt. Akonáhle sa postavil na korčule, bol nesvoj. Na suchu však trénoval stále.

Strieľal s hokejkou. Všímal si veci, ktoré som robil a snažil sa ich napodobňovať. Takisto však aj rozhodcov. Neunikol mu žiaden detail. Napríklad si menil hokejku tak ako ja, keď sa mi zlomila. Hokej doslova žral,“ pousmial sa bývalý slovenský reprezentant. 

Skúsený hokejista odovzdával synovi od útleho detstva cenné rady. 

„Markus bol v škole aj na hokeji veľmi chápavý. Samozrejme, niekedy bol tvrdohlavý, keď si niečo zaumienil. Tréneri mi však potvrdili, že sa učil veľmi rýchlo. 

Snažil som sa mu nejaké veci poradiť, ale niekedy ma ako rodiča nebral veľmi vážne. Skôr počúval cudzích.

Neskôr mi povedal, že to vnímal tak, že ho neustále kritizujem. Snažil som sa niektoré herné situácie rozoberať tak, aby na to prišiel sám a pochopil, ako to má spraviť. Ak som mu to prikázal, nasledoval detský odpor. Niekedy to nebolo jednoduché,“ priznal štyridsaťsedemročný účastník troch majstrovstiev sveta. 

Zodpovednosť vpredu i vzadu

Otec vedel, že hokej je najmä o korčuľovaní. Zakladal si na tom. Snažil sa myšlienku vštepiť i synovi. 

„Plán bol, aby začal hrávať centra, ktorý hrá dopredu i dozadu. Najviac sa nakorčuľuje. Neskôr mohol prejsť i na pozíciu obrancu. Nechali sme to otvorené. Markusovi sa však na pozícii centra tak zapáčilo a darilo sa mu, že ním zostal.“

„Začalo ma to na tejto pozícii baviť. Rád som strieľal góly, prihrával alebo tvoril akcie. Odvtedy som center, našiel som sa v tom,“ pousmial sa mladý útočník. 

Radoslav Suchý ako obranca učil syna defenzívne prvky. „Napríklad používanie hokejky a podobne. Robí mi aj video analýzy. Páči sa mi to, rád si moju hru pozriem na videu a poučím sa z vlastných chýb,“ povedal mladík. 

„Spomínam si na príhodu, keď vyhrali v Košiciach 9:6. Tešil sa, že dal tri góly. Ja som sa ho však spýtal, či vie, pri koľkých inkasovaných góloch bol na ľade. Zostal zarazený. Odvtedy presne vie, pri ktorých góloch bol a ako padli. Dbám na to, aby bol prospešný pre mužstvo vpredu i vzadu,“ opísal otec. 

Ako by charakterizoval syna ako hokejistu? 

„Má veľmi dobré hokejové myslenie, šikovné ruky, je zodpovedný v hre dopredu aj dozadu. Vštepoval som to od malička. Viem, aké dôležité je, aby v zápasoch bránil aj útočník.“

Synove zápasy nesleduje

Radoslav Suchý ukončil bohatú kariéru vo veku 43 rokov. V jednej chvíli bol dokonca najstarší obranca v slovenskej extralige. Posledné dve sezóny odohral v Liptovskom Mikuláši. Uvítal, že dostal možnosť zotrvať pri hokeji. 

V Poprade mu ponúkli pozíciu asistenta trénera pri juniorskom tíme, kde sa stretol aj so synom Markusom. 

„Snažili sme sa mať veľmi profesionálny prístup ako tréner a hráč. Doma sme sa veľmi o hokeji nebavili. Myslím, že to vyzeralo dobre,“ opísal mladý útočník. 

„Mal som na starosti obrancov. Mal iného nekompromisného trénera, ktorý nikomu nič neodpustil. Nebolo potrebné, aby som bol na neho tvrdý aj ja. On však chápe, že na neho budem z celého mužstva najprísnejší ja,“ doplnil otec. 

Mladík sa však v juniorke dlho neohrial. Neskôr sa zapojil do projektu osemnástky a v sezóne 2021/2022 odišiel do kanadskej juniorky QMJHL. V rovnakej lige hrával i jeho otec.

Ešte predtým bol súčasťou strieborného kádra na Hlinka Gretzky Cupe. V zostave figurovala i draftová jednotka Juraj Slafkovský a dvojka Šimon Nemec. 

„Zápasy na turnaji som nesledoval. Radšej som bol v Aquaparku,“ zasmial sa otec. Skúsený hokejista priznal, že stretnutia svojho syna sledovať nemôže. 

„Radšej som si to pozrel zo záznamu v pokoji. Neviem to vysvetliť, ale som viac nervózny, ako keď som hrával. Vtedy som býval nervózny pred zápasom, ale keď hodili puk na ľad, nervozita opadla. Vedel som, že to mám vo svojich rukách. Na jeho hru nemám žiadny dosah.“

Masaker sa neopakoval