BRATISLAVA. Keď Anton Siekel prezident Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) blahoželal Zuzane Rehák Štefečekovej k zisku zlatej medaily, okrem potlesku sa z hŕstky novinárov ozval tenký detský hlások: „Ma-ma, ma-ma.“
Najlepšiu strelkyňu v trape z hier v Tokiu si jej synovia Nathan a Noah snažia čo najviac užiť. Sprevádzajú celý deň a zatiaľ jej dali zákaz cestovať na ďalšie súťaže. Minimálne nie bez nich.
„Na nich som sa tešila najviac. Už keď sme na letisku vychádzali do haly, počula som ich spoza posuvných dverí. Mama, mama. Obaja ma tam čakali aj s manželom. Nathan mal v rukách transparent, ale ako ma uvidel, hneď ho pustil a utekal za mnou,“ opisovala návrat domov zlatá strelkyňa.
Vo finále bola vo výhode
V Tokiu jej skvele vyšla súťaž žien. Najskôr dosiahla svetový rekord v kvalifikácii, keď trafila všetko, čo mohla. Vo finále kráčala za medailou postupnými krokmi.
„Finále sa začínalo od nuly, nemala som od toho očakávania. Chcela som mať medailu, ale nie konkrétne zlatú. Keď sme však ostali posledné tri a už bolo jasné, že tú medailu mám, už som chcela zlatú,“ vraví.
Tokijské zlato nie je jej prvý olympijský úspech. V Pekingu 2008 aj v Lodnýne 2012 získala zhodne striebro. Vtedy ju po návrate čakali blízki, ale deti ešte nemala. V Tokiu už súťažila ako mama.
Priznáva, že získať medailu teraz je niečo iné.
„Bola to obrovská radosť. Samozrejme, že chlapci by ma ľúbili, aj keby som sa vrátila bez medaily, ale možno som práve v tomto bola oproti súperkám vo výhode. Vedela som, že ak sa vrátim bez medaily, nik sa na mňa nebude hnevať, Ale chcela som im niečo priviezť,“ opisuje.
Odlúčenie od rodiny trvalo bezmála dva týždne. Teraz musela synom sľúbiť, že už nikam neodcestuje.
„Nanymu som sľúbila, že už ho nenechám samého a nikam neodídem. Ale nikdy u mňa nie je nikdy. Určite súťaže budú, ale bude to skôr ako doteraz, budem ich brávať so sebou,“ vraví.
Benčičovej pomohla zabudnúť na poveru
Hoci má v zbierke už prakticky všetky úspechy od víťazstiev vo Svetovom pohári, cez tituly majsterky sveta, zlato z olympiády až po svetový rekord, plánuje strieľať ďalej.
„Nie je umenie vyhrať, je umenie zostať na vrchole. Napriek môjmu veku sa držím v špičke. V Tokiu som bola jedna zo starších a stále som konkurenciou pre mladšie súperky. Ony sú možno viac v strese, mojou výhodou sú skúsenosti,“ hovorí 37-ročná členka Športového centra polície.
Rehák Štefečeková je nabitá pozitívnou energiou. O svoj úspech sa rada podelí. V olympijskej dedine sa s ňou fotili mnohí športovci. Ba prišla aj švajčiarska tenistka so slovenskými koreňmi Belinda Benčičová.
Krátko pred tým ako mala sama hrať finále turnaja vo dvojhre.
„Tešila sa, že mám zlato a chcela ho vidieť. Vravím jej, tam je v kabelke, nech ho vyberie. Ale bála sa ho dotknúť, že je to prinesie smolu, a potom ho už nezíska. Povedala som jej, že ja na to neverím. Ak niekto má získať zlato, tak ho získa,“ spomína Rehák Štefečeková.
Benčičová sa uvoľnila, povery dala bokom a s medailou sa fotila. Na druhý deň aj ona vyhrala zlato.
"Pozitívne emócie treba zdieľať, keď je to aktuálne. Ak si niekto chcel medailu požičať, je k dispozícii," vravela s úsmevom.
Sabbatini v medailu už neveril
„Zuzana je úžasný človek. Všetkých inšpiruje,“ prídal sa aj golfista Rory Sabbatini.
Sám vybojoval v Tokiu striebro. Jeho cesta k úspechu v Tokiu bola presne opačná.
Kým Rehák Štefečeková nastupovala do finále už ako svetová rekordérka s maximálnym nástrelom a hlavná favoritka na zlato, jemu sa nedarilo podľa predstáv. Po troch dňoch turnaja bol na 17. priečke. Mal dosť veľkú stratu na pódiové priečky.
„Už som si sám myslel, že nemám šancu. Chcel som si len dobre zahrať,“ hovoril 45-ročný Sabbatini. V posledný deň súťaže však predviedol neuveriteľný výkon. Na 18-jamkovom ihrisku stanovil nový rekord – 61 úderov a vyskočil na striebornú pozíciu. Neuveriteľne rýchlo dokázal svoj výsledok otočiť z priemerného na medailový.
„Bolo to obrovské prekvapenie aj pre mňa. Je to jeden z najväčších úspechov mojej golfovej karíéry,“ vravel.
Najväčšia reklama pre golf
Ako golfista o olympiáde ani nesníval. Nebol totiž olympijským športom. Do programu hier sa dostal pred piatimi rokmi v Riu. Vtedy ešte ako reprezentant Juhoafrickej republiky na hry nepostúpil. Podarilo sa mu to pod slovenskou vlajkou.
Jedným z cieľov, prečo pristal, že bude reprezentovať Slovensko nebol len cieľ hrať na olympiáde, ale propagácia golfu. Práve výkonom v Tokiu urobil jedinečnú reklamu.
„Toto sme chceli dosiahnuť, keď som ho prvýkrát oslovil. Získať záujem verejnosti o golf. U nás je to stále mladý šport. Je neuveriteľné, že Slovensko má olympijského medailistu v golfe,“ reagoval prezident Slovenskej golfovej asociácie – Rastislav Antala.
Sabbatini ukazuje, že úspech sa dá dosiahnuť aj vo vyššom veku a netreba sa vzdávať, aj keď sa vám nedarí. Nemusí to znamenať krach.
„Mnoho ľudí sníva, že získa olympijskú medailu. Dokáže to málo z nich. Tým čo som dosiahol by som chcel inšpiroval mladých ľudí, aby aj oni išli za svojim snom a nevzdávali sa,“ doplnil Sabbatini.
Rodák z Durbanu má 45 rokov. V slovenskej výprave bol najstarším olympijským nováčikom a stal sa aj najstarším slovenským medailistom z OH. Druhým najstarším je 37-ročná Rehák Štefečeková.
Letná olympiáda Tokio 2020 / 2021