Do veľkej cyklistiky vstúpil v roku 2011 v tíme Quick-Step. O 12 rokov neskôr jazdí v tom istom drese. V cyklistike je to skôr výnimočné.
ZDEŇEK ŠTYBAR sa vypracoval na jedného z elitných klasikárov. V týchto dňoch štartuje na pretekoch Okolo Slovenska. Prvý raz na nich štartoval pred trinástimi rokmi. "Dnes ich vysiela Eurosport, kedysi nás niečo takéto ani nenapadlo. Je tu silná konkurencia a zabezpečenie je na úrovni. Preteky sa výrazne posunuli dopredu," vraví.
Na pretekoch Okolo Slovenska ste dosihali jedno z prvých víťazstiev. Dokonca to bolo ešte počas vašej cyklokrosovej kariéry v roku 2010. Ako si na to spomínate?
Pamätám si, že som to bral ako prípravu pred sezónou v cyklokrose. Dokonca som tu štartoval na cyklokrosovom bicykli. Pre mňa to bola výborná príprava. Vyhral som vtedy prológ, ktorý bol veľmi krátky. Ak sa dobre pamätám mal okolo troch kilometrov. Odvtedy sa preteky výrazne posunuli.
Dnes ich vysiela Eurosport, kedysi nás niečo takéto ani nenapadlo. Je tu silná konkurencia a zabezpečenie je na úrovni. Preteky sa výrazne posunuli dopredu.
Česká cyklistika je na vzostupe. Máte silný kontinentálny tím Elkov a vo WorldTour jazdia 4 pretekári, no preteky rovnakej kategórie ako je Okolo Slovenska v Čechách nie sú. Nie je to škoda?
Chýba nám to. Práve teraz som trénoval na severu Čiech a som si hovoril, máme tu krásne cesty aj kopce. Normálne by bolo na zváženie urobiť preteky Okolo Čiech a Slovenska. Spojiť tieto dve krajiny. Urobiť štart v Stříbre a ukončiť ho v Košiciach.
Máme na viac ako na spoločný šampionát. Ak by sme mali takéto preteky, podľa mňa by za pretekmi ako Okolo Švajčiarska či Paríž – Nice nezaostávali. Máme kvalitné cesty, pekné kopce, preteky by boli bezpečnejšie. Máme potenciál. Mrzí ma, že dnes chýba niečo ako bývali Preteky Miery. Niečo podobné by malo vo WorldTour svoje miesto.
Dalo by sa povedať, že v tíme Quick-Step ste jeden z pamätníkov. Jazdíte v ňom už 12 sezónu. Zažili ste mnoho osobností – Toma Boonena, Leviho Leipheimera, Marka Cavendisha, bratov Velitsovcov či Tonyho Martina. Na čo spomínate najradšej?