BRATISLAVA. Víťazstvo nad Ruskom 2:1, remíza s Anglickom 0:0 a prehry s Walesom 1:2 a v osemfinále s Nemeckom 0:3 – taká je bilancia slovenských futbalistov sa majstrovstvách Európy.
Je to veľa či málo? Odrážajú tie výsledky skutočnú silu slovenského futbalu? Čo o ňom hovoria?
1. Jeden dobrý polčas nestačí
Slováci na turnaji odohrali jeden výborný polčas. Ten prvý v zápase proti Rusku, ktorý vyhrali 2:0. Inak ukázali zväčša len herné trápenie (zápas proti Walesu), úporné bránenie (druhý polčas proti Rusku, zápasy proti Anglicku a Nemecku), prípadne oboje.
Hráči v kľúčových momentoch zo seba nedokázali vyžmýkať niečo navyše. Niečo, čím by súpera prekvapili. Niečo, čím by zvrátili vývoj zápasov. Sami to priznali. To nie je len o kvalite súpera, nech je akákoľvek veľká.
„Ak by sme boli aktívnejší, výsledok by bol možno iný. Mohli sme zo seba vydať viac,“ priznal po prehre s Nemeckom obranca Ján Ďurica.
2. Hráčom chýbala forma
Videli ste na šampionáte slovenského futbalistu, ktorý by bol absolútne v pohode? Ktorý by mal formu, herné sebavedomie, dokázal sa pravidelne presadiť v súbojoch, obísť protihráča, poctivo brániť, nevypúšťať súboje?