Tento moment nemusel nikdy nastať.
"Nejde iba o to, či môžete hrať hokej, alebo nie. Chcete byť schopní robiť každodenné veci. Keď však nedokážete ani len zdvihnúť vlastné deti, vtedy to začne byť naozaj výzva."
Zacha Pariseho, ktorý takto opísal svoj stav pred dva a pol rokom, trápili vážne zdravotné problémy s chrbtom. Bol to dlhodobý stav. Začali už v januári roku 2016 a naďalej pretrvávali. Otec dvoch malých detí sa musel vážne zamýšľať nad budúcnosťou.
Potom, čo dnes 35-ročný rodák z Minneapolisu odohral 830 zápasov v NHL, prišiel pred sezónou 2017/18 definitívny verdikt. "Snažil som sa o rehabilitáciu a zabrániť operácii, ale bolesť bola postupne horšia a horšia, až sa to napokon nedalo zniesť," pokračuje Zach.
Nemohol spať, sedieť, ležať. S bolesťou vstával a žil celé dni. Začala ho pohlcovať aj mentálne, preto sa na svoje snahy oddialiť operáciu rozhodol vykašľať. A včera v noci nastal ten deň, keď ďakoval. Sebe, svojim blízkym i ortopedickému centru TRIA, ktoré ho napokon dalo dohromady.
Tisíci zápas mu napokon vyšiel na výbornú. Jeho Minnesota, hoci neokupuje priečky zaisťujúce play-off, dokázala vonku poraziť súpera z Dallasu, momentálne na tretej pozícii v rámci celej Západnej konferencie, 3:2. Veterán s tisíckou na krku v onom stretnutí odohral 15 minút a 54 sekúnd. Nebodoval, raz vystrelil na bránu.
Terajší i bývalí spoluhráči vedia, čím si musel Američan počas svojej kariéry prejsť. Tento míľnik mu prajú. "Je to pôsobivé a jeho cesta nebola ľahká, pretože hráva v tých nebezpečných oblastiach hneď pred bránou," povedal o ňom pre oficiálnu stránku Wild Ryan Carter. "Je to chlap, ktorý keď príde na štadión, dá zo seba každý deň všetko," pokračuje Marsus Foligno. "Ako mladík sa od neho môžete veľa naučiť."
Parise sa stal prvým rodákom zo štátu Minnesota, ktorému sa podarilo dosiahnuť métu tisíc odohraných duelov. Okrem toho túto štatistiku vedie i v bodoch (779) a góloch (381).
Foligno povedal, že sa od Zacharyho mnohí nováčikovia môžu priučiť. Je skúseným borcom, no srdce má na správnom mieste. Príklad mal v legende. Keď pred pätnástimi rokmi prišiel do organizácie New Jersey Devils, sám nebol o nič lepší ako dnešní neohrabaní zelenáči.
V tých časoch vedel, že ho nečaká nič ružové. Jeho pobyt na ľade bol okolo piatich minút na zápas, kde musel ukázať všetko, čo vie. V organizácii plnej legiend ako Jamie Langenbrunner, Patrik Eliáš, Martin Brodeur, Brian Gionta či Brian Rafalski to inak ani nešlo.
Obrovský rešpekt, pochopiteľne, v tej dobe pociťoval aj on. O to viac sa mu uľavilo, keď k nemu - ako prvý z nového tímu - prišiel Martin Brodeur, vtedy na vrchole svojej slávy. "Prišiel ku mne, potriasol mi rukou a povedal: "Vitaj!" To im skutočne išlo, dostať ma do mužstva a dať mi pocítiť, že som od začiatku súčasťou rodiny."
O šesť rokov sa Zach stal "Martyho" kapitánom. Len na jednu sezónu. Po nej sa sťahoval späť domov - tam, kde to celé začalo. Tam, kde jeho otec, Jean-Paul Parisé, kedysi odohral stovky zápasov za Minnesotu North Stars. A doma možno ostane do konca svojej kariéry.
Počas emotívneho večera, keď mu hala tlieskala a on si mohol vychutnať moment, ktorý pred ním zažilo 346 hokejistov, nemohol nemyslieť na muža, čo ho vychoval a ukázal mu šport, ktorý dodnes miluje.
"Čo by ti tvoj otec povedal teraz?" opýtal sa ho novinár.
"Neviem," odvetil a na chvíľu sa so slzami v očiach odmlčal. "Ale viem, že by bol veľmi hrdý."
dnes 07:12
dnes 07:07
dnes 06:47
