Z bežnej operácie kolena sa stal boj o život. Len som sa modlil, priznáva Mikúš

Po vyše dvoch rokoch ste dostali reprezentačnú pozvánku, ale napokon ste ju odmietli. Prečo?

„Vždy som hovoril, že sa raz chcem do reprezentácie vrátiť. Vedel som, že keď budem hrať dobre, šanca príde. Som rád, že sa to splnilo. Trénerovi Zdenovi Cígerovi som sa musel ospravedlniť. Potrebujem si doliečiť koleno. Keď bude o mňa v budúcnosti záujem, rád prídem.“

Neobávate sa, že si odmietnutím zavriete dvere do národného tímu?

„Dúfam, že nie. Z trénera som cítil, že ma chápe. Dva roky som hokej vôbec nehral a teraz som zrazu hral dva mesiace bez prestávky. Už dlhšie som vedel, že počas tohto obdobia bude priestor, aby si koleno oddýchlo. Musím vybrať sériu injekcií na výživu kĺbu. Išiel by som sám proti sebe, keby som liečbu neabsolvoval.“

Vaše ťažkosti s kolenom sa ťahajú od majstrovstiev sveta v Helsinkách 2012, keď vás vo štvrťfinále fauloval Kanaďan Ryan Getzlaf. Ako to pokračovalo ďalej?

„Po sezóne mi ešte operovali problematické rameno. Aj preto som viac posilňoval nohy, behal, skákal, čo kolenu nepomáhalo. Stále sa to zhoršovalo, ale snažil som sa to stabilizovať kĺbovými injekciami. Paradoxne operácia, ktorá tomu mala pomôcť, môj stav zhoršovala.“

Kariéru ste prerušili až v roku 2014. Ako ste zvládli odohrať dve sezóny s dochrámaným kolenom?

„Hral som so sebazaprením. Nebral som lieky proti bolesti. Vždy som sa snažil koleno rozhýbať. V prvom roku, keď som hrával za Lev Praha, sa mi to darilo a na mojom pohybe nebolo badať ťažkosti. Po sezóne som mal v marci operáciu a vrátil som sa až v auguste. To už som bol v Slovane. Tréner i spoluhráči videli, že si každý deň koleno obväzujem. Snažil som sa hrávať naplno, hoci som vedel, že po sezóne potrebujem ďalšiu operáciu.“

V takomto stave ste ešte hrali na majstrovstvách sveta v Minsku 2014, po ktorých ste sa dva roky neobjavili na ľade. Čo sa vám prihodilo?

„Najskôr som absolvoval bežnú artroskopiu, doktor mi zašil meniskus a spravil korekcie do chrupavky. Po pár týždňoch som sa cítil lepšie, ale nepríjemná infekcia všetko pokazila. Koleno stuhlo, stvrdlo a začal sa boj o prežitie.“

Bolo to naozaj také vážne?