Vypadnúť z elitnej kategórie? Nehrozí. Vi tror på dig!

Autor je nenapraviteľný hokejový optimista

Bolo mi tých chlapcov ľúto. Fackovaní z východu i zo západu museli prežiť hrozný hokejový víkend.

Odložil som štvorčekový papier s kombináciou ôsmich výsledkov, ktoré by nás katapultovali do štvrťfinále (o rok sa zasa zíde) a začal som loviť v spomienkach.

Pamätám si, akoby to bolo dnes. Bratislavský zimák bol naprataný tak, že sa tam ledva dalo dýchať. Naši hokejisti naložili Britom, Holanďanom, Rumunom či Poliakom a v kľúčovom zápase o postup do áčka to mastili proti Lotyšom. Ako hovorí jedna naša hokejová legenda, takú drámu by nevymyslel ani Hamlet.

Pochybujem, že v útrobách starého štadióna vtedy mali defibrilátor...

Na ľade lietali Šatan, Šťastný či Cíger a na striedačke burcoval chlapcov tréner Šupler. Na tribúne si vedľa mňa sadol chlapík z Rakúska, ktorý neváhal vysoliť za toto divadlo päťtisíc korún (vyzeral, že ho to ani veľmi nezabolelo) a okamžite splynul s davom. Švédsky rozhodca bol často Fuc...ing Ass...e a borci v modrých dresoch Fuc...ing Good Guys. Tak to vyšlo, po zápase sme si tľapli, lebo postup medzi elitu bol v suchu.

Opojení víťazstvami a pivom sme potom s kamarátmi sledovali snaženie hokejových exotov a oslavne pokrikovali na dánskeho brankára, ktorý sa prekonával v zápase proti Japoncom. Netuším už, ako sa volal, ale bol fakt dobrý. Už vtedy tí Dáni ukazovali, že hokej hrať vedia. Už vtedy, pred vyše dvadsiatimi rokmi... A dokážu to aj teraz. Proti Talianom.