Ostatných päť rokov ste sa venovali mladým hokejistom vo vašej akadémii. Aké je to zrazu viesť seniorskú reprezentáciu?
„Je to značný rozdiel. Národný tím prináša viac starosti, nervozity a zodpovednosti. Pri deťoch je to radostnejšie a uvoľnenejšie.“
Pozícia v reprezentácii je iná v porovnaní s klubom. Vyhovuje vám tento štýl práce?
„Mám rád hokej a preto som ponuku prijal. Neľutujem to, hoci tlak je enormný. Sleduje vás päť miliónov Slovákov. Cítim aj za nich obrovskú zodpovednosť, ktorá vyplýva z tejto funkcie. A to ma niekedy dosť zaťažuje.“
Prežívate aj pekné momenty alebo je to viac o stresoch a nervozite?
„Tých pekných zážitkov ešte nemám mnoho. Je to skôr týždenná rutina. Sústredenie, hotel, tréningy, zápasy. Stále sme sa s kolegami bavili o výbere hráčov, kto príde, nepríde. Bolo to namáhavé.“
Kde sa vám ako hráčovi či trénerovi nepáčilo, odtiaľ ste odišli. V reprezentácii ste takéto myšlienky ešte nemali?
„Toto je iné. Človek musí inak zvažovať niektoré rozhodnutia. Týka sa to nielen klubu, ale celého Slovenska. V tomto nemôžem byť úplne ľahostajný. Keby som sa dostal do situácie, ktorá by bola extrémna, pokojne sa to môže stať.“
Cítite pred blížiacim sa turnajom zvýšené napätie?
„Mali sme dva dni voľno, počas ktorých som sa to snažil nevnímať. Bol som rád, že môžem byť chvíľu s rodinkou. S malou dcérkou a našimi psami sme chodili na prechádzky. Myšlienky na šampionát sú však každým dňom intenzívnejšie.“
Je niečo, čo vás v posledných dňoch budí zo spánku?
„Som rád, že v záverečných zápasoch sa mužstvo naladilo, hráči ukázali svoje kvality a bolo ich vidieť. To ma do určitej miery upokojilo, ale nesmie nás to uspokojiť.“
Urobili ste nejaké chyby pri nominácii?
„Každý ich robí. Najviac ma mrzí to, čo sa vytvorilo okolo Hrivíka. Je to jediná vec, ktorú si môžeme vyčítať. Títo chlapci si musia uvedomiť, že nie sú hviezdy, ktoré stabilne hrávajú v NHL. Bol by som preto s niektorými vyhláseniami opatrný.“
Prečo zlyhala pri Hrivíkovi komunikácia?