Orol Eddie pre SME: Slovensko? Na to, ako je malé, sa mu darí výborne

Od olympijských hier v Calgary ubehlo tridsať rokov. Ako si na ne spomínate?

Spomínam na ne s veľkou láskou. Už len ísť tam bola pre mňa úžasná skúsenosť. Bol som prvý britský skokan na lyžiach na olympijských hrách. A to, že som sa tam stal senzáciou, Orlom Eddiem, bol len bonus. Odvtedy som bol zaneprázdnený. Posledných tridsať rokov som však žil aj z tých husárskych kúskov, ktoré som v Calgary urobil.

Ako vnímate svoju olympijskú účasť?

Bola to časť môjho života. Sníval som o tom už od ôsmich rokov. Keď som bol mladý, robil som rôzne šialené veci. Veľa som cestoval, súťažil som, začal som sa venovať skokom na lyžiach, aj keď som najskôr o nich nič nevedel. Od Calgary však žijem svoj život a okrem rozprávania o olympiáde sa venujem aj iným veciam.

Ako sa vyvinul váš život po Calgary?

Cestoval som po celom svete, otváral som nákupné centrá, golfové ihriská, zúčastnil som sa mnohých televíznych relácií, natáčal som reklamy. V Austrálii a na Novom Zélande som robil lyžiarske festivaly. V Pekingu som pomáhal promovať film.

Posledných tridsať rokov bolo pre mňa magických. Rokmi trochu ten ošiaľ ustal a prišli zas mnohé ďalšie udalosti. Oženil som sa, narodili sa mi krásne dcéry a získal som právnický titul. Po filme spred dvoch rokov (Orol Eddie - pozn. red.) som sa dostal späť do toho kolotoča, obišiel som celý svet a nanovo som prežil Calgary.

Keď ste spomenuli film, je v ňom všetko pravdivé?

Väčšina z neho je skutočne pravda, povedal by som že až 95 percent. Veľmi sa mi páčil, filmári urobili dobrú prácu.

Kontaktovali vás, keď pripravovali film? Podieľali ste sa na ňom?