Niektorí ľudia si nedokážu predstaviť, čo znamená vrátiť sa do súťažného lyžovania po štyroch mesiacoch od operácie krížneho väzu v kolene. Skúste im to opísať.
„Všimla som si, že to vedia pochopiť len tí, čo absolvovali podobnú operáciu. Lyžiarsky svet je z môjho návratu nadšený, keďže normálne sa pretekárky vracajú približne po ôsmich mesiacoch. Ale nejde mi o to, aby som niekoho presviedčala. Pre mňa bolo dôležité, aby som presvedčila seba, že je to možné.“
Boli posledné mesiace najťažším obdobím vo vašej lyžiarskej kariére?
„Áno. Nebolo to jednoduché. Zažila som bolesť i slzy, pretože som sa chcela za každú cenu vrátiť v najlepšej forme. Mala som na to krátky čas.
Niekedy som si kládla otázku, či to má význam, a či sa vôbec ešte budem vedieť dostať na úroveň ako v minulosti.“
Viackrát ste hovorili, že víťazstvá vo Svetovom pohári a dve druhé miesta v konečnom hodnotení slalomu sú viac ako medaila z olympiády. Prečo ste teda podstúpili tento boj?
„Bolo to len pre olympiádu. Vedela som, že vo Svetovom pohári nemám šancu, keďže nepôjdem veľa pretekov. Pred štyrmi rokmi som nebola na olympiáde v Soči, tak som si povedala, že urobím všetko preto, aby som teraz na olympiádu išla.“
Keď ste sa na začiatku decembra postavili po operácii na lyže, nespomínali ste žiadne problémy. Potom vás však operované koleno začalo bolieť. Čo sa stalo?