V Bratislave sa lúčil s kariérou, teraz sa Francúz na Slovensko opäť vracia

Na Bratislavu nikdy nezabudne. Zajazdil tu svoj posledný súťažný program, jeho bezchybná a emóciami nabitá voľná jazda bola jedným z vrcholov januárového európskeho šampionátu. Francúzsky krasokorčuliar Florent Amodio sa teraz vracia na miesto svojej rozlúčky ako účastník prestížnej šou Kings on Ice.

Bol pre vás návrat do Bratislavy výnimočný?

"Áno, v tomto meste som ukončil kariéru a moja posledná voľná jazda bola naozaj nezabudnuteľná. Je pre mňa potešením, že som sem mohol prísť aj so šou Kings on Ice. Teraz mám nový život, veľa vystúpení a nových projektov."

Ako sa vám zmenil život odvtedy, ako ste ukončili pretekársku kariéru?

"Študujem žurnalistiku, som účastníkom mnohých šou, naposledy som bol v Japonsku. Stále som zapojený do krasokorčuliarskeho sveta, ale bez negatívnych vecí, už sa nemusím pripravovať na preteky. Súťažil som dvadsaťdva rokov, už som bol unavený, bolo načase skončiť. Trochu som začal aj trénovať, v lete som organizoval kemp aj so svojím bývalým trénerom Nikolajom Morozovom. Teraz mám viac času na rodinu i priateľku. Užívam si to."

Je nejaká aktivita, ktorú ste nemohli vykonávať ako aktívny pretekár, ale teraz sa jej môžete venovať?

"Futbal som hrával aj predtým, ale na žurnalistickú školu by som vtedy nemal čas. Teraz mám viac času aj na rôzne šou. Kým som pretekal, bolo to len pár týždňov."

Florent Amodio sa rozlúčil s kariérou voľnou jazdou v Bratislave.

Vždy ste boli zabávačom publika. Vnímate na ľade reakcie divákov?

"Určite. Je to dar. Každé moje vystúpenie považujem za dar, že môžem svoju vášeň ukázať aj ostatným a podeliť sa s nimi tieto výnimočné momenty."

V čom je vystupovanie v šou iné ako na pretekoch?

"Vždy som miloval, keď som mohol baviť publikum, ale mal som rád aj preteky. Skončil som preto, lebo som už nemal na to, aby som súťažil s novými esami. Ja nie som schopný skočiť tri-štyri štvoráky v rámci jednej jazdy, a bez toho sa dnes nedá vyhrávať. A len tak sa zúčastniť, bez šance na dobrý výsledok, to mi nedáva zmysel. Pre toto som nechcel pokračovať. Ale vždy sa snažím podať maximálny výkon, aj keď ide 'iba' o šou. Už som zrelší, už nemám 19 rokov. To všetko je vidno na ľade."

Keď ste stále na turné, kedy máte čas na školu?

"Štúdium beriem naozaj vážne, sústredím sa na to. Žurnalistika bola vždy mojím cieľom. Chodím do školy, ktorá funguje v rámci veľkého francúzskeho tréningového centra, a je určená pre súčasných a bývalých športovcov. To sa odzrkadľuje aj na prístupe učiteľov. Keď niečo nechápeme, tak to vysvetľujú dovtedy, kým to celkom nepochopíme. Mne dosť pomôže, že ako športovec mám veľa skúseností s novinármi, takže mnoho vecí už poznám z druhej strany.

Ako sa vám pozdáva práca trénera?

"Už som zorganizoval jeden kemp spolu s Nikolajom. Musím si na to nájsť čas. Ak sa raz stanem trénerom, určite budem spolupracovať s Nikolajom. Už plánujeme ďalší kemp v lete 2017. Na kempe sa zúčastnili korčuliari na rôznych úrovniach. V prvej skupine boli tí, čo zatiaľ ovládajú len jednoduchého axla, a tí najlepší už skákali štvoráky. Samozrejme, treba k nim pristupovať inak, všetci majú individuálny tréningový plán. S najvyspelejšími korčuliarmi som sa cítil najpríjemnejšie, vedel som im sprostredkovať svoje dojmy a poznatky. Pre malé deti bolo treba zdôrazniť najmä to, aby si to užívali a robili to s vášňou. Samozrejme, aj opravovanie chýb je dôležité, ale v mojom prípade to nie je ešte trénerská práca, skôr ide o odovzdávanie skúseností. Krasokorčuľovanie milujem a rád o ňom hovorím. Treba si uvedomiť, že nie každý má rovnaké ciele, ale mali by to robiť s radosťou a šťastím."

Titanilla Bődová, autorka je redaktorka denníka Új Szó