BRATISLAVA. V pätnástich sa Marek Hamšík sťahoval do bratislavského Slovana.
Býval priamo na už zbúranom štadióne Tehelné pole a o drobnú izbu sa delil s ďalšími troma spoluhráčmi.
„Izba bola menšia ako kuchyňa,“ spomína Hamšík vo svojej autobiografii.
So Slovanom sa stal v mladšom i staršom doraste šampiónom Slovenska. Odvtedy sa vypracoval na najlepšieho hráča Slovenska v dejinách samostatnosti.
Je reprezentačným rekordérom v počte štartov (134) a gólov (26) a neustále ich vylepšuje.
V Seria A nastrieľal sto gólov, čo sa zdá pre jeho ďalších krajanov sci-fi méta.
Ak zoberieme do úvahy päť najlepších líg sveta (talianska, španielska, nemecká, anglická, francúzska), nik zo Slovákov ich v ére samostatnosti nedal viac.
Druhý je Ľubomír Moravčík (39 gólov).
Majstrovský titul v seniorskej kategórii však zatiaľ Hamšíkovi nebol súdený. Netúžil po ňom za každú cenu.
Ak by veľmi chcel, tak jeden už mohol mať vo vrecku. Bez veľkej námahy. Stačilo sa dohodnúť s jedným z najvplyvnejších ľudí v slovenskom futbale. Niektorí tvrdili, že je to hotová vec, ale všetko bolo inak.