Thomas Hickey včera opustil tím. Poslednýkrát videl zomierajúceho brata

ODPOČÍVAJ V POKOJI, DAN!

V tejto sezóne za Islanders ešte neodohral ani jeden zápas. Ročník Thomasa Hickeyho je poznačený hrou v AHL a ťažkým zviechaním sa zo zranenia, ktoré utrpel ešte v decembri 2018. Hickey je odvtedy ako vymenený.

Štvorročný kontrakt v celkovej výši desať miliónov dolárov podpísal prvého júla 2018, v deň odchodu niekdajšieho kapitána Johna Tavaresa. Lou Lamoriello si však jeho angažmán, bohužiaľ, predstavoval inak. To isté sa dá povedať o Hickeym.

Zatiaľčo on bojuje s následkami zranenia na Long Islande, jeho brat Dan v Calgary, ktoré je ich rodiskom, podstupuje ešte vážnejší zápas. Má 33 rokov a trpí ťažkou formou rakoviny. Prejavil sa uňho glioblastóm, nádor na mozgu, ktorý lekári liečia od septembra, keď ho objavili.

Dan už podobné ťažkosti dokázal rozchodiť. Operáciou mu lekári odstránili podobný nádor osemnásť mesiacov skôr. Aj pre Thomasa to, pochopiteľne, bolo psychicky náročné. Na jednej strane si užíval sezónu 2017/18, ktorá bola najproduktívnejšou v jeho kariére a vyniesla mu súčasný kontrakt, no na strane druhej si uvedomoval, že je tu niečo vyššie.

Vidieť brata bojovať o život skrátka nie je med lízať.

Thomas už predtým na vlastné oči videl, ako sa jeho brat skvelo zotavuje a vracia sa do normálneho života. Milujúca manželka, dcéra, ktorú vychováva. To sú Danove hnacie motory. Začlenil sa späť do práce a zdalo sa byť opäť všetko svetlejšie, keď tu zrazu jedna obyčajná magnetická rezonancia nasmerovala zlým smerom celý jeho svet.

Strašiak v podobe nádoru sa vrátil, a to v omnoho agresívnejšej forme ako vtedy, keď to vďaka úspešnej operácii zvládol. Za všetko hovorí fakt, že je rozšírenie nového nechceného hosťa príliš rozsiahle nato, aby mohol ísť opäť pod nôž. Operácia skrátka nepripadá do úvahy. Jeho život visí na vlásku.

"Snažíme sa stáť za ním, držať ho hore, pomôcť mu byť silnejším a šťastnejším každým ďalším dňom," cituje Thomasa portál The Athletic. Ten sa do Calgary vracia v poslednom období často. Rodinné problémy ho aj teraz prinútili opustiť klub a vydať sa naprieč Severnou Amerikou z "ostrova" až do chladnej Alberty.

"Budem aj naďalej chodiť domov ak to budem chcieť a ak ma on bude potrebovať. Dostal som v tomto slobodu a to pre mňa znamená viac ako ktorákoľvek iná vec v hokeji."

31-ročný zadák, niekdajší kolega Ľubomíra Višňovského z obranného páru, už dlho nemal takú neistú pozíciu. Ani vlani nič nenasvedčovalo tomu, že príde až k situácii, ku ktorej napokon doviedol hokejový netvor menom otras mozgu.

Ten sa Hickeymu prihodil v 32. zápase sezóny 2018/19 proti Coloradu Avalanche. Čakala ho dlhá maródka, no dúfal v iné následky. "Ľudské telo je zázračné. Vyliečiš sa a dostaneš sa z toho. Keď si uvedomíš, že nie je veľký risk na obnovenie zranenia alebo zhoršenie zdravotného stavu, vtedy sa posunieš," vravel niekoľko týždňov po zranení plný nádeje.

Dnes ale musí okrem bratovho sledovať aj svoj boj o miesto v zostave. Jeho posledný duel v drese Islanders prišiel v sérii druhého kola minuloročného play-off proti Caroline Hurricanes. Musel vtedy zastúpiť zraneného Johnnyho Boychuka.

Pred začiatkom aktuálneho ročníka zostával pozitívny: "Po poslednej sezóne som mal dobré rozhovory. Pokiaľ som to pochopil, neexistovali prekážky od nikoho." Napokon ale vypratal miesto nováčikovi Noahovi Dobsonovi. Ten je v NHL dodnes. "Niekedy sa tu prejaví biznis stránka hokeja, v organizácii skrátka cítili, že je Noah pripravený."

Thomas cíti, že v hokeji sa ešte nič neskončilo. Takisto vníma aj chorobu svojho brata, i keď jeho boj je seriózny a veľmi vážny. Stoja za ním aj spoluhráči, s ktorými si vypestoval silné priateľstvá, medzi nimi napríklad Anders Lee. "Vie, že ho tu všetci podporujeme," reagoval na bratskú pomoc Hickeyovcov. "Je to ťažké, lebo ho nestretávaš každý deň, ale cítime s ním, jeho bratom a celou jeho rodinou. Je v našich myšlienkach. Snažíme sa tu byť preňho a jeho rodinu a byť tak nápomocní, ako to len ide ... Thomas je skvelý človek. Aj Dan je skvelý človek, preto dúfame, že sa veci pohnú ďalej."

Hickey sa opäť rozhodol vrátiť sa k bratovi. Jeho návštevy v rodnom Calgary majú tŕpku príchuť a hoci všetci dúfajú v zotavenie, vedia, že sa musia pripraviť aj na to najhoršie. Dana zožiera krutá choroba a nádej na vyliečenie nie je pri jej agresívnej forme práve najsvetlejšia.

Bojuje však zo všetkých síl. Pre svoju manželku, maličkú dcéru, brata a celú rodinu.