Slovenskou jednotkou sa stal bez trénera. Vyhovuje mi to, vraví

V Južnej Amerike ste odohrali sériu dobrých zápasov. Na dvoch turnajoch ste sa dostali do semifinále. Čomu pripisujete, že sa vám tak darí?

Ťažko to pripisovať jednej veci. Som človek, ktorý rastie so skúsenosťami. Analyzujem veci a rozmýšľam nad nimi. Myslím, že prínosom je aj to, že si všetko manažujem sám a vedomosti sám môžem aplikovať. Zdá sa, že to funguje a vyhovuje mi to. Dúfam, že to ešte budem schopný posunúť ďalej.

Už dlhší čas nemáte tenisového trénera a ste s tým spokojný. Nepociťujete, že práve on by vám pomohol odstrániť niektoré slabiny?

Dá sa polemizovať, či je to ideálna cesta, ale nie som na tenis úplne sám. Manažujem si to sám, no mám okolo seba menší tím – kondičného trénera, sparingpartnera a niektoré veci na diaľku konzultujem s talianskym odborníkom. Systém si vytváram sám, ale konzultujem a pýtam si rady aj od ďalších ľudí.

Dlho ste boli v Davis Cupe na hranici tímu. Stávalo sa, že ste sa do nominácie nezmestili. Teraz ste proti Česku v pozícii jednotky. Čo to pre vás znamená?

Roky sme na tom boli rebríčkovo podobne traja – štyria hráči. Nie je podstatné, kto z nás je jednotka, dvojka či trojka tímu. Každý môže zahrať dobre a potiahnuť tím v dôležitých zápasoch. Od jednotky v našom tíme sa nečaká, že získa tri body. Máme vyrovnaný tím a podstatné je, aby sme vybojovali víťazstvo. Je jedno, kto získa tri body.

Federálne derby v rôznych športoch berú fanúšikovia i športovci veľmi prestížne. Medzi tenistami to tak nevyzerá. Čím to je, že je to skôr v kamarátskom duchu?