Tenistov tam ešte nikdy nepustili. Zmenia to Tsitsipas a Slováci

ATÉNY. Ak by sa udeľovala svetová cena za udržateľnosť, jasným kandidátom na zisk ceny by bolo mesto Atény.

Pre zápas I. svetovej skupiny Davisovho pohára proti Slovensku totiž ako dejisko využili to, čo im historické mesto ponúka už stáročia.

Tenisti sa totiž predstavia na štadióne Panathenaic, alebo inak Kallimarmaro.

Vybudovali ho dávno, veľmi dávno – 330 rokov pre Kristom. Aby vyzeral tak, ako dnes musel prejsť premenami.

V roku 1896 hostil prvé novodobé olympijské hry a dodnes je vyhľadávaným miestom na rôzne podujatia.

Hostil koncerty, módne šou, športové podujatia, ale ešte nikdy sa na jeho ploche nehral tenis. Až teraz. V roku 2023.

„Toto miesto sme vybrali ako poctu civilizácii. Naši predkovia to tu vybudovali pre nás.

A navyše, tenis považujem za jeden z najcivilizovanejších a najpopulárnejších športov,“ vysvetlil výber dejiska zápasu Spyros Zannias, generálny sekretár zväzu.

Problémy pri stavbe

Zhovorčivý fúzatý pán, ktorý po oficiálnej tlačovej konferencii vymenil v horúčave sako a košeľu za oveľa pohodlnejšie tričko, priznal, že vybudovať kvalitný dvorec v tomto prostredí nebolo vôbec jednoduché.

A veru mal čo vysvetľovať, pretože organizátor porušil pravidlo Medzinárodnej tenisovej federácie, ktoré hovorí o tom, kedy musí byť dvorec pripravený na tréningy.

V prípade kurtu pod holým nebom je to 72 hodín pred prvým zápasom. To sa nestalo, pretože prvý tréning absolvovali Slováci i Gréci až vo štvrtok dopoludnia.

„Áno, mali sme problémy. Dva dni sme stratili, pretože predtým tu bol nejaký koncert, trvalo nám to dlhšie, ako sme očakávali,“ priznal Zannias.

Aj umiestnenie dvorca je odlišné od pôvodnej úvahy. Chceli ho umiestniť k oválnej tribúne, no ministerstvo kultúry im tento plán zamietlo.

Sú tam totiž sochy, ktorých premiestňovanie by bolo príliš riskantné. Takže modrý kurt s bielymi čiarami pripomínajúcimi grécku vlajku je uprostred celého štadióna.

Slováci kurt chvália

Po prvom tréningu s ním boli spokojní aj Alex Molčan (113. v rebríčku ATP) a Lukáš Klein (149.), ktorí pravdepodobne v sobotu nastúpia do prvých zápasov.

„Hoci s dnešným tréningom nie som veľmi spokojný, po tom ďalšom to bude lepšie. Nie je to betón, postavili to na drevenom podklade, takže je to pružnejšie.

Nemám pocit, že by to bolo v porovnaní s US Open príliš odlišné,“ opisoval po prvej tréningovej dávke líder tímu Alex Molčan.

Na Lukášovi Kleinovi bolo vidieť, že si prostredie užíva. Proti ostrému slnku sa chránil hrubou vrstvou opaľovacieho krému na tvári.

„Za seba môžem povedať, že sa tu cítim veľmi dobre, aj z tréningu mám dobré pocity.

Na to, že v stredu večer ešte len kreslili čiary, tak sa im podarilo postaviť veľmi dobrý dvorec.

Ja to na doskách, loptičky chytajú rotácie, ale nie sú žiadne extrémy, skáču pekne do ruky,“ dodal žolík, ktorý by mal zaskočiť grécku hviezdu Stefanosa Tsitsipasa.

VIDEO: Tréning Alexa Molčana a Lukáša Kleina

Hoci pred tréningom bolo badať v slovenskom tíme menšie napätie, pretože organizátori nezabezpečili dostatok loptičiek, vody, ani slnečník a chýbali aj uteráky, po ňom mal Molčan len slová chvály.

„Prostredie je krásne. Vyzerá to fakt parádne. Treba si na to trošku zvyknúť, pretože je to úplne iné ako na klasických turnajoch.

Rozlohou to pripomína futbalový štadión. Počas tréningu sa mi však hralo prirodzene. Uvidíme, akú atmosféru vytvoria fanúšikovia.“

Tsitsipas sa cíti ako v Melbourne

Až po Slovákoch si prvý raz vyskúšal zápasový dvorec aj piaty hráč sveta Stefanos Tsitsipas.

Až do štvrtka trénoval individuálne mimo tím. „Hral na kurte pri svojom dome v južnej časti Atén,“ vysvetlil jeho niekoľkodňovú absenciu kapitán Grékov a jeho otec Apostolos Tsitsipas.

Na dvorci strávil dve hodiny, sparingpartnera mu robil Alexandros Skorilas, ktorému patrí vo svetovom rebríčku až 766. priečka, čo bolo viditeľné aj počas tréningu.

Oveľa lepšiemu krajanovi nestíhal a často kazil. Tsitsipas nebol spokojný so svojou hrou, najviac času venovali jednoručnému bekhendu.

Na záver tréningu takmer zranil člena gréckeho tímu, ktorého z veľmi nepodareného returnu zasiahol do hlavy.

Od vážnejšieho zranenia oka ho zachránili slnečné okuliare, ktoré skončili po zásahu na dva kusy.

Tsitsipasovi robila spoločnosť aj jeho priateľka, španielska tenistka Paula Badosová. Možno aj preto napokon hodnotil tréning pozitívne.

„Cítil som sa veľmi dobre, kurt je skvele pripravený a slnko poriadne páli, takže sa cítim ako na Australian Open,“ s úsmevom komentoval líder Grékov, ktorý nespomenul úvodný grandslamový šampionát náhodou.

Na začiatku roka sa totiž v Melbourne prebojoval až do finále, v ktorom nestačil na Novaka Djokoviča.

Prostredie na štadióne Panathenaic mu príde magické.

„Splní sa mi jeden z detských snov. Je to krásne miesto a veľmi sa teším, že budem môcť hrať v Grécku pred gréckymi fanúšikmi. Počas roka je len málo takých príležitostí,“ dodal Tsitsipas.

Zaujímavé je, že po tréningu ho nečakali žiadni grécki novinári a tak hovoril iba pre Sportnet a RTVS. Jeho otec povolil dve otázky.

Atmosféru nerobí miesto, ale fanúšikovia

Moderné haly majú niečo do seba. Ale hrať na miestach, kam sa ešte tenis nikdy nedostal, dodáva punc výnimočnosti. Udalosti, ale aj aktérom.

Slováci už tento pocit poznajú. V roku 2006 si v meste Rancagua zahrali proti domácej reprezentácii Čile na štadióne pre rodeo.

Tenis sa tam nikdy nehral. Aréna Medialuna bola zaplnená do posledného miesta a pamätníci spomínajú na bubnovacie prekáračky medzi domácimi fanúšikmi a slovenskou lavičkou, ktorá sa takisto nenechala zahanbiť.

„V aréne pre rodeo som hral už pred Čile. V minulosti sa totiž turnaj v Mallorke hral v toreadorskej aréne.

Podľa mňa je to veľmi pekné, je to netradičnejšie a o to vzrušujúcejšie. Vždy mi prišlo zaujímavejšie hrať na netradičných miestach.

Lebo klasický turnaj ponúka zložené tribúny, ale v tých arénach vidíte aj architektúru, niečo navyše,“ spomínal pre Sportnet Dominik Hrbatý.

Netradičný štadión nemusí znamenať zákonite dobrú atmosféru. „Náladu robia fanúšikovia, nie miesto dejiska či konkrétna stavba.“

Bývalej svetovej dvanástke sa v pamäti uložil zážitok z jednej exhibície.

„Hrali sme v Španielsku na brehu Atlantiku a kurt bol urobený na mieste, ktoré pravidelne pri prílive zaplavovala voda.

Hralo sa na piesku, ale bolo to skoro ako na antuke. Keď som po polnoci dohrával zápas, tak do forhendovej strany som už takmer vybiehal do vody,“ zasmeje sa pri spomienke.

Aj Miloslav Mečíř zažil vo svojej úspešnej kariére veľa netradičného. „Spomínam si, že som si zahral v Royal Albert Hall,“ hovorí so sebe typickou skromnosťou bývalý svetový tenista.

V roku 1987 sa najprv zúčastnil v New Yorku na Turnaji majstrov vo dvojhre a následnej v londýnskej Royal Albert Hall aj vo štvorhre.

A s Tomášom Šmídom sa tešili z triumfu. „Prostredie bolo veľmi príjemné, ale bol to aj zvláštny pocit, hrať tenis v takej historickej budove.“

Keď londýnsku pamiatku v roku 1871 postavili, už mal štadión Panathenaic poriadne sadnuté základy. Ako nimi pohnú grécki fanúšikovia, ktorých sa na tenise počas víkendu očakáva do 15-tisíc, zistíme už v sobotu dopoludnia.