Mužský tenis na Slovensku aktuálne zažíva horšie obdobie. Najvyššie postavený hráč v rebríčku je Lukáš Klein až na 136. mieste.

Prísľubom do budúcnosti je LEON SLOBODA. V premiére na juniorskom Australian Open sa prebojoval do tretieho kola.

V roku 2025 sa stal majstrom Európy do 16 rokov vo dvojhre aj štvorhre, čo sa v minulosti podarilo aj Carlosovi Alcarazovi či Grigorovi Dimitrovovi.

V rozhovore pre Sportnet hovoril o tom, ako sa dostal k tenisu, prečo trénuje a žije v Česku a ako sa s jeho menom spája univerzita Harvard.

Zažili ste debut v hlavnej časti juniorského grandslamového turnaja a bolo z toho hneď tretie kolo. Ako by ste zhodnotili pôsobenie na Australian Open?

Bol to veľký zážitok. Veľa ľudí hovorí, že to je jeden z najpríjemnejších grandslamových turnajov. Som spokojný s tým, že som uhral tretie kolo, ale určite si myslím, že som mohol ísť ďalej. Ale na premiéru to nie je zlé.

Vypadli ste s tretím nasadeným Japoncom, ktorý skončil až v semifinále. Poznali ste ho predtým alebo ste sa stretli prvýkrát?

Hral som proti nemu prvýkrát. Registrujem jeho meno, ale vôbec som nevedel, ako hrá. Naživo som ho videl prvý raz.

Austráliu sužovali tento rok extrémne horúčavy. Ako ste sa vysporiadali s vysokými teplotami?

Ja som, našťastie, hral v dňoch, keď nebolo také teplo. Myslím, že podľa nového pravidla, keď teplota výrazne stúpne, prestane sa hrať.

Organizátori sa o nás výborne postarali, mali sme k dispozícii kade s ľadom alebo ľadové uteráky. Ja som to zvládal v pohode. Bolo to iné ako v Európe, ale dalo sa to zvládnuť.

Boli ste v Austrálii prvýkrát?

Áno.

V minulosti ste vyhrali ME do 16 rokov vo štvorhre aj vo dvojhre. Čo je pre vás väčší úspech? Postup do tretieho kola na juniorskom Australian Open alebo titul na ME?

Väčší úspech podľa mňa boli majstrovstvá Európy, lebo som vyhral aj vo dvojhre aj štvorhre. Ale herne boli lepší súperi na Australian Open, odohral som tam asi najťažšie zápasy. Ale osobne bol väčší úspech tá Európa.

Boli ste sa pozrieť na nejaké seniorské zápasy?

Stihol som pozrieť len zopár gemov zápasu Stan Wawrinka - Arthur Gea, ktorý trval päť setov vyše štyri hodiny. A ešte som videl aj Nicka Kyrgiosa a zopár momentov zo zápasu Stefanosa Tsitsipasa s Tomášom Macháčom, ale tých najlepších som videl len trénovať mimo kurtu.

Dá sa s poprednými hráčmi prehodiť zopár slov, na niečo sa ich popýtať?

Takú možnosť sme nemali. Napríklad Novak Djokovič mal okolo seba ochranku a neprial si kontakt s nikým.

Ale na chvíľku sa na môj tréning pozeral aj Jannik Sinner. To bolo v tréningovom centre v areáli. Trénujú tam všetci, juniori aj seniori.

Stretli ste sa s niekým zo slovenských tenistov?

Nie, ani som ich tam nevidel.

Vy ste rodák z Banskej Bystrice. V minulosti ste spomínali, že ste sa venovali aj hokeju, ako hobby ste mali futbal. Prečo ste si vybrali práve tenis?

V tenise sa mi darilo a veľmi ma to bavilo. Viedli ma k nemu aj rodičia, lebo videli, že som talentovaný.

Venuje alebo venoval sa niekto v rodine tenisu?

Viem, že ho niekto z ocovej strany hral. Ale neviem presne kto.

Z vašej hry je vidieť, že hráte dynamicky, striedate údery a špecifikom je jednoručný bekhend. Ako ste sa k tomu dostali?

Dostal som sa k tomu viac menej sám hneď na začiatku. Bolo mi to prirodzené, že som chytil raketu len do jednej ruky.

Spomínali ste, že ste boli pozrieť na zápase Stana Wawrinku. Snažili ste sa aj niečo okukať od neho odkukať?

Na to som sa takto nepozeral. Skôr som si užíval, že ho môžem vidieť naživo, pretože to bol jeden z posledných zápasov, ktorý odohral.

Trénujete aj žijete v českom Prostějove. Prečo práve tam?

Keď som mal asi šesť rokov a začal hrať tenis, chodili sme na turnaje hlavne do Čiech, pretože na Slovensku v tej vekovej kategórii veľmi neboli. Vtedy si ma tam všimli.

Najskôr som do Prostějova chodieval raz do mesiaca. Pred dvoma rokmi sme sa sem presťahovali, mám tu skvelých sparing partnerov. Trénujú tu aj Jiří Lehečka či Jakub Menšík. Je tu skvelé prostredie.

Mali ste nejakú možnosť si s nimi v rámci tréningu zahrať?

Zatiaľ sme sa o tom len rozprávali, že by sme si spolu zahrali. Ale nič z toho nebolo, pretože oni sa pripravovali na turnaje s iným povrchom. Ale trénoval som napríklad s Vítom Kopřivom.

Ste v Česku sám alebo išli s vami rodičia?

Som tu s mamou. Otec ostal v Banskej Bystrici.

Nepremýšľali ste niekedy nad tým, že by ste prešli pod Národné tenisové centrum v Bratislave?

Boli také možnosti, no som tu veľmi spokojný. Sú tu výborné tréningy a už sa tu cítim ako doma.

Tenis si vyžaduje veľkú disciplínu, pozornosť, dennodenné tréningy. Ako dokážete kombinovať osobný život, tenis a ešte k tomu aj školu?

Je to veľmi náročné, ale školu už musím dobojovať. Keď sa zobudím, idem na tenis, potom mám obed, opäť idem na kurty, mám kondičné tréningy a večer sa ešte musím aj učiť. Je to veľmi ťažké. Veľakrát sa k tej škole neviem dokopať.

Predpokladám, že študujete dištančne. Na akej škole ste?

Som na športovej škole v Banskej Bystrici. Učitelia sú tam super, skúšajú ma online a veľakrát mi vyhovejú.

Máte čas na kamarátov mimo tenisu?

Aktuálne nie, lebo som len na kurtoch a doma. Kamošov mám väčšinou len z tenisu.

V minulosti ste spomínali záujem prestížnej harvardskej univerzity. Ako sa to celé stalo?

Bolo to asi pred pol rokom, keď mi písalo veľa amerických univerzít, či by som nechcel ísť k nim študovať. Jedna z nich bol aj Harvard, čo ma veľmi prekvapilo a nečakal som to. Ozvali sa mi asi vďaka dobrým výsledkom, aby som mohol za nich hrať.

Je to cesta, ktorou by ste sa chceli vydať?

Mal som také myšlienky, že by som chcel zažiť americký život, hrať za tím. Tenis je veľmi individuálny, no mňa baví hrať tímové súťaže. Keď sa mi bude dariť, chcel by som sa venovať profesionálnemu tenisu a nešiel by som na univerzitu.

Máte za sebou Australian Open. Čakajú vás teraz trochu iné povrchy. Ktorý vám najviac vyhovuje z tých všetkých?

Zatiaľ som hral len na tvrdom povrchu a antuke. Veľmi sa teším na trávu, pretože som nikdy na nej nehral a neviem čo od toho čakať. Wimbledon je asi historicky najlepší turnaj.

Najradšej však hrám na tvrdom povrchu, lebo tam nie sú zlé odskoky. Výsledky som mal zatiaľ najlepšie na antuke. Na tvrdom hrám veľmi málo, možno tri, štyri turnaje za rok.

Aké sú vaše najbližšie tenisové plány?

Teraz mám krátku pauzu, potom sa chystám do Egyptu na mužský turnaj. Ďalej cestujem na tri juniorské turnaje do Južnej Ameriky. Keď by som to mal porovnať s mužskými turnajmi, tak sú to také Masters 1000, len medzi juniormi.

Stretnú sa tam najlepší juniori, ktorí hrajú aj na grandslamovom podujatí.

Áno.

Posúvate sa aj v juniorskom rebríčku. Je možnosť, že by si tento rok bol aj medzi nasadenými hráčmi?

Určite áno. Závisí od toho, ako budem hrať práve v Južnej Amerike. Aj po Australian Open sa posuniem, predtým som hral tiež jeden turnaj. No zatiaľ neviem, kam až pôjdem v rebríčku.

Spomínali ste, že cestujete na mužský turnaj. Bude váš prvý alebo ste už nejaké absolvovali?

Už som hral niekedy v máji minulého roka prvý turnaj. Toto bude druhý. Vtedy som hral hlavnú súťaž a získal aj prvý ATP bod. Je to iné a veľmi sa tam teším.

Aký je rozdiel medzi juniorským a seniorským tenisom?

Herne sú muži rýchlejší, majú lepšie umiestnenie úderov, nevypustia žiadnu loptičku. Medzi juniormi sa stane, že hráč vynechá jeden dva gemy. Ale keď som bol na tom mužskom turnaji, musel som byť koncentrovaný na každú loptičku.

Kto je váš najväčší tenisový idol z aktuálnych hráčov alebo z tých predošlých?

Aj keď to k mojej hre vôbec nesedí, ale vždy som fandil Rafaelovi Nadalovi. Teraz nefandím nikomu. Väčšinou sa na zápasy pozerám skôr ako divák.