Odchody velikánov pokračujú, Murray sa neubránil slzám. Komu teraz budeme fandiť? (glosa)

LONDÝN. Roger Federer, Serena Williamsová, Jo-Wilfried Tsonga, Tomáš Berdych, Maria Šarapovová a onedlho tiež Andy Murray.

Svet tenisu prišiel za posledných päť rokov o viacero významných mien. Nič, čo nie je bežné. Generácie sa striedajú a legendy končia svoje kariéry.

V čom bola táto generácia výnimočná? Budú mať fanúšikovia tenisu ďalej komu fandiť? Prečo v poslednom čase tak prežívame konce veľkých mien?

Odpovedať sa pokúsi ďalší diel rubriky Davida Vařílka s názvom 15:40, ktorá glosuje aktuálne, viac či menej výrazné témy v tenisovom svete.

Generácia osemdesiatok dominovala

Keď dopíše koniec svojho príbehu Murray, budú držať "starú" generáciu nažive už iba Rafael Nadal a Novak Djokovič. Keď skončia aj oni, bude táto generácia úplne preč.

Deti osemdesiatych rokov dominovali mužskému aj ženskému tenisu. U žien aspoň ľahkú slávu získala generácia deväťdesiatok, no u mužov pomerne bola "biedna".

To však znamenalo, že tenisti narodení po roku 1980 a pred rokom 1990 predsa len zažili viac úspechov.

Od roku 2004 do roku 2023 si podmanili grandslamové turnaje neuveriteľných 20 rokov. Netreba riešiť, že si ich primárne rozdelila len trojica hráčov.

Podľa amerických štúdií majú tenisoví fanúšikovia väčšinou cez 40 rokov, takže aj diváci sa narodili v osemdesiatych rokoch.

Títo ľudia obdivujú osemdesiatkovú generáciu, pretože to sú ich rovesníci a sledovali ich cestu od mladého veku.

Starší si síce pamätajú aj iné legendy čias minulých ako Ivana Lendla, Bjorna Borga alebo Roda Lavera, ale aj ich kedysi nová mladá generácia dostihla.

Keď sa obrátime na súčasných mladých tenistov, väčšina má za vzor jedného z hráčov veľkej trojky.

Trojica, ktorá zatienila ostatných

Čo si budeme vravieť, nikto nechce fandiť porazeným. Víťazi majú vždy najviac fanúšikov. Osemdesiatkovú generáciu sa však nedá zúžiť okrem veľkej trojky len na Murrayho alebo Stana Wawrinku.

Svetová desiatka bola plná osobností. A ako sa zhodujú Martin Kližan aj Berdych, súčasná svetová desiatka nie je taká silná, aká bola kedysi.

Nemôžeme ani súhlasiť s výrokom Ernesta Gulbisa, že svojím vzorným a obdivuhodným vystupovaním urobili Murray, Djokovič, Federer a Nadal s ďalšími hráčmi z tenisu nudu, ako píše Mark Hodgkinson v knihe Ivan Lendl - muž, ktorému Wimbledon vyhral až Andy Murray.

Títo hráči naopak vytvorili po občas divokých 80. a 90. rokoch 20. storočia mimoriadnu kultúru. Aj preto nás každý koniec týchto hráčov zasahuje.

"Je to legenda našej hry. Šiel hrať challengery na antuke, aby si zlepšil svoje postavenie v rebríčku na svojom najmenej obľúbenom povrchu. To veľa vypovedá o jeho charaktere.

Andy je skutočný profesionál. Jeho vôľa ďalej tvrdo pracovať a ukazovať, čo môže človek predviesť s umelým bedrovým kĺbom, je inšpiratívna.

Zároveň jeho príbeh slúži ako skvelý príklad pre mladých, ktorí sa stále na niečo sťažujú. Zanechal nezmazateľnú stopu na kurte aj mimo neho," povedal na adresu Brita Djokovič.

Vzory súčasných mladých hviezd

"Nebol by som tu bez Andyho. Ten chlapík je mimo kurtu neskutočný, tak zábavný, originálny. Veľmi ti ďakujem," ocenil Murrayho charakter učencov žiak a budúca hviezda britského tenisu Jack Draper.

Práve aj v tomto tkvie sila jeho generácie. Množstvo hráčov hrá tenis najmä vďaka nim.

Dočkáme sa niečoho podobného aj v budúcnosti?

Pre nové hviezdy svetového tenisu tak nastáva neľahké obdobie, aby na predchodcov dokázali nadviazať.

Nechceme nijako opomínať ženy, ale vzhľadom na to, čo sme napísali v úvode, zvládlo nežnejšie pohlavie striedanie stráží lepšie.

Nemusíte byť len fanúšikovia generácie osemdesiatok, aby ste mali oči pre plač a začali premýšľať, komu budete fandiť. Veď už končia aj niektorí hráči narodení v nasledujúcom desaťročí, medzi nimi aj Dominic Thiem.

Pokiaľ máte pocit, že vás z novej generácie nikto nebaví, že už to nie je tenis gentlemanov na vysokej úrovni, nezúfajte. Minimálne Jannik Sinner s Carlosom Alcarazom majú všetky predpoklady nadviazať na predošlé legendy.

Na druhej strane, už možno nikdy nezažijeme nič podobné. Často počuť na adresu Murrayho, Nadala a Djokoviča, aby už skončili.

Ale keď táto situácia skutočne nastane, dôjde na plač. To už ukázal práve britský tenista počas rozlúčky na tohtoročnom Wimbledone.

Na túto generáciu sa bude spomínať a s odstupom času ľudia docenia nielen veľkú trojku, ale aj hráča, akým je, bol a bude Andy Murray.

Autor píše pre portál tbtennis.cz