Zápasy po tretej ráno? V tenise má biznis prednosť pred zdravím hráčov

BRATISLAVA. Nočné zápasy tenistov a tenistiek sú v poslednom čase klasikou, na ktorú sme si zvykli, ale hráčom sa nepáči. V žiadnom inom športe nie sú športovci nútení k nočným zmenám ako v tenise.

Prečo hrajú aj po tretej hodine ráno? Nie je lepšie presunúť zápasy na iný voľný kurt a hrať ich skôr? Akú úlohu v tom zohráva biznis?

Veselý: Aj my potrebujeme niekedy spať

Väčšina z vás o pol piatej ráno ešte spí, niektorým z vás zostáva zopár minút kým zaznie budík a tenisti občas dohrávajú svoje zápasy. Nie, toto nie je sci-fi, je to realita.

Horšie je, že tenista po nočnom zápase často nemusí ísť až na ďalšiu nočnú zmenu, ale do práce nastúpi už poobede. Nikto sa potom nemôže čudovať, že nezopakuje svoj výkon z večera.

Povestná večierka, ktorú dávajú rodičia malým deťom, platí iba na niekoľkých turnajoch. Jednou z takýchto výnimiek je Wimbledon, kde sa chodí spať o jedenástej večer.

Lenže v tenisovom svete sú skôr extrémnejšie turnaje, kde môžu hráči dodržiavať zdravý spánkový režim len ťažko.

"Nie sme zvieratá, sme ľudia zvyknutí na svoj biorytmus, aj my potrebujeme niekedy spať," prezentoval nespokojnosť český tenista Jiří Veselý.

Kto povedal, že noci boli stvorené na spanie?

Niekedy sa zdá, že slová Marilyn Monroe si vzali k srdcu aj ATP, WTA a ITF. Možno by stálo za to spýtať sa, prečo to tak vôbec je. Prečo sa v tenise hrajú nočné zápasy? Prečo sa v iných športoch nehrá tak neskoro?

Ak si spomenieme na niekoľko športov, žiadny z nich sa nekončí po polnoci.

Napríklad Liga majstrov vo futbale sa končí o jedenástej, veľké atletické preteky sa často končia podobne okolo desiatej alebo jedenástej, formula 1 tiež organizuje niekoľko nočných pretekov, ale všetky sa končia pred polnocou.

Večerné zápasy v tenise majú svoje miesto, najmä z hľadiska prime-timu vysielacích práv. Tenis je globálny šport a aj keď sa niekde hrá v noci, inde si diváci vychutnávajú popoludňajšie predstavenie.

So zápasmi počas takzvanej "night session" sa nesmie preháňať, aby sa stihli odohrať. Na druhej strane, v prípade skreču sa môže program rýchlo skončiť.

Možno je otázka, kde nájsť rovnováhu. Lenže akú? Rovnováhu medzi biznisom a zdravím hráčov?

Treba poznamenať, že problém krátkych večerných zápasov je zriedkavý, zatiaľ čo nekonečný program je piesňou poslednej doby.

Noc strieda deň, deň strieda noc

Na tento problém nedávno upozornil Alexander Zverev, ktorý v druhom kole turnaja v Pekingu dohral svoj nočný zápas s Alejandrom Davidovichom Fokinom dvadsať minút pred treťou hodinou ráno.

"Som šťastný, že som vyhral. Samozrejme, je ťažké hrať do tretej ráno. Nie som si istý, či bolo dobré rozhodnutie nechať nás čakať na tento kurt. Myslím si, že kurt mohli zmeniť. V okolí je veľa dobrých kurtov, kde sme mohli hrať. Ak mám byť úprimný, nie som presvedčený, že sme mali čakať na začiatok zápasu až do polnoci," povedal po zápase olympijský víťaz z Tokia.

Áno, kurtov bolo dosť, lenže vyskytlo sa niekoľko problémov, prečo organizátori nemohli zápas preložiť. Alebo mohli?

Tí, ktorí si kúpili lístok na hlavný (diamantový) kurt, kde najlacnejšie vstupenky stáli viac ako najdrahšie na druhý najväčší kurt, by síce o zápas prišli, ale zdravie hráčov by bolo ušetrené.

Takisto by sa v rovnakom čase odohrávali dva veľké zápasy a to by sa majiteľom práv nepáčilo. Podčiarknuté a zrátané, rozhodol a rozhoduje biznis.

Veľmi dlhá noc, nikto z nás nejde spať

Zverev má skúsenosti aj s oveľa dlhšími zápasmi. Minulý rok na turnaji v Acapulcu, kde dostal zákaz ďalšieho pôsobenia za svoje správanie vo štvorhre, skončil v prvom kole dvojhry s Jasonom Brooksbym po premenení mečbalu v čase 4.54 h.

Zápas sa zapísal do štatistík ako ten, ktorý sa skončil najneskôr v histórii.

Zverev síce drží rekord v najneskôr ukončenom zápase, ale najväčšie skúsenosti s takýmito duelmi má britský veterán a trojnásobný grandslamový šampión Andy Murray.

Brit dohral svoje zápasy po pol tretej ráno celkovo štyrikrát, naposledy po piatich hodinách a štyridsiatich piatich minútach boja proti Thanasi Kokkinakisovi v druhom kole Australian Open 2023. Zápas ukončili päť minút po štvrtej hodine ráno (tretí najneskorší koniec v histórii).

"Viem, že nikto úplne neplánoval, že sa to skončí takto (o štvrtej ráno), vstupuje do toho množstvo ďalších faktorov, ako napríklad dĺžka predchádzajúcich zápasov a podobne. Tomu rozumiem. Ale ako šport si jednoducho nemôžeme dovoliť takto pokračovať. Hrá sa NBA alebo MS vo futbale o štvrtej ráno? Musí byť daná hranica, za ktorú sa nepôjde," spomenul John McEnroe po zápase Murray - Kokkinakis.

Zdravie si za peniaze nekúpite

Ak chce svetový tenis vypočuť názory svojich hráčov, nebude mať inú možnosť. Aj zo zdravotného hľadiska je dôležité spať v noci viac hodín ako cez deň. O ôsmich hodinách, ktoré sú pre dospelého človeka optimálne, nemá zmysel ani hovoriť.

Ďalší problém, ktorý nie vždy rieši ATP alebo WTA, sú nasledujúce zápasy tenistu, ktorý hrá nočný zápas. Nemôže ísť predsa opäť na kurt v ten istý deň napríklad o tretej alebo štvrtej poobede, to nemá zmysel.

"Nie je to ani zďaleka ideálne. Na kurte som skončila o jednej v noci a už poobede by som sa tam mala vrátiť, aj keď sa ešte nehrali zostávajúce zápasy prvého kola. Málokedy sa ozývam, ale teraz musím povedať, že podmienky by mali byť spravodlivejšie. Správajte sa k svojim hráčkam lepšie," posťažovala sa Petra Kvitová po prehratom zápase s Liudmilou Samsonovovou v Pekingu.

Niekedy sa organizátori takémuto rozhodnutiu nemôžu vyhnúť, najmä, ak ide o finálový zápas. Alebo môžu?

Aj finálový zápas sa mohol začať približne o hodinu neskôr. Chcelo by to len trochu pevnej vôle. Ale stále sa motáme okolo otázky, či by sa mali hrať nočné zápasy.

"Je naozaj zvláštne, že organizátorom na nás nezáleží. Žiadala som viac času, ale povedali, že to nie je možné," povedala Samsonovová v auguste po jasne prehratom finále Masters v Montreale.

Je dôležité poznamenať, že na rozdiel od divákov, ktorí odchádzajú z kurtu rýchlejšie alebo vypínajú televíziu hneď po skončení zápasu, cesta do postele je pre tenistov oveľa dlhšia.

Hladina adrenalínu v tele je vysoká a hráč potrebuje jazdiť na bicykli (rotopede), aby si odpracoval laktát, pretiahnuť telo formou strečingu, najesť sa a oddýchnuť si od mediálnych povinností. Môže zaspať až o tri alebo štyri hodiny, nie skôr.

Svetlo na konci tunela?

Kritiku na nočné zápasy, ktorá začiatkom roka zosilnela po spomínanom zápase Kokkinakisa s Murraym, zohľadnil práve austrálsky grandslamový turnaj.

Ten sa teraz pripojí k Roland Garros a začne sa už v nedeľu. Prvé kolo bude rozložené do troch dní.

"Vypočuli sme spätnú väzbu od hráčov a fanúšikov a našli sme riešenie, ktoré minimalizuje neskoré ukončenie zápasov a zároveň umožní dôstojný a férový program na hlavných dvorcoch," povedal riaditeľ Australian Open Craig Tiley.

Deň navyše nemôžu pridať menšie turnaje, kde by sa organizátori mali zamyslieť nad nejakou hranicou, cez ktorú zápasy nepôjdu. Aj za cenu toho, že hráči dohrajú zápas nasledujúci deň.

Táto možnosť sa však na tohtoročnom Wimbledone nepáčila Novakovi Djokovičovi, ktorý by uprednostnil skorší začiatok zápasov, a to na poludnie (teraz sa vo Wimbledone začínajú o 13.30 h), aby sa stihlo odohrať všetko.

Vedenie turnaja však tieto zmeny neplánuje a opäť sa sústreďuje najmä na vstupenky a televíznu sledovanosť.

Pomohol by "zákaz vychádzania"

Je potrebné, aby WTA, ATP a ITF neboli alibistické a počúvali hráčov a ich pripomienky. Hrať nočné zápasy je jednoducho nesprávne a najlepšie riešenie, napriek všetkým komplikáciám s tým spojeným, by bolo zaviesť takzvaný "zákaz vychádzania", ktorý by sa nedalo prekročiť.

Rovnako nie je príjemné hrať po polnoci na štadióne, z ktorého ľudia aj tak odídu, aby stihli posledné spoje a málokto z nich vydrží až do konca.

Lenže napríklad už niekoľkokrát spomínaný zápas Murray - Kokkinakis bol pre európskych divákov skvelým poobedným a podvečerným predstavením. To je argument, ktorý potom môže WTA alebo ATP použiť v diskusii s hráčmi.

Zdá sa, že táto minca bude mať vždy dve strany, ale častejšia únava, častejšie zranenia a zdravotné problémy nie sú náhoda a neskoré večerné zápasy možno prinášajú peniaze a popularitu, ale výrazne škodia samotným hráčom.

Tým, na ktorých si ľudia kupujú lístky, tým, kvôli ktorým sledujú tenis v televízii. Bez hráčov by sa turnaje a medzinárodné asociácie na biznis nemali na čo pozerať, preto by si ich mali vážiť a starať sa o nich.

Autor píše pre portál tbtennis.cz