Dôvod je jednoduchý. Na futbal potrebujete v podstate akýkoľvek povrch a loptu. Na hokej prírodné podmienky, výstroj, puk...

Hoci je hokej hrou niekoľkých národov, nájdu sa - ako všade - výnimky. A poriadne exotické. Vedeli ste, že sa do NHL dostali hráči narodení v Libanone, Juhoslávii či dokonca Nigérii?

Ich životné príbehy sú zaujímavé a radi by sme vám ich predstavili. V najnovšom seriáli na blogu Oh my Hockey sa pozrieme na "prisťahovalcov", hráčov pochádzajúcich z krajín, kde sa hokejové talenty často nerodia a ak rodia, nikdy nedostanú príležitosť svoj talent objaviť.

V prvom dieli sme vám predstavili rodáka z Libanonu, pokračovali sme exotikou na Bahamách. Tretí diel je venovaný Kórejcovi Jimovi Paekovi, ktorý po kariére hokejistu pokračuje v rozvoji hokeja vo vlasti.

Jim Paek (Južná Kórea)

Dlhé roky sa Južná Kórea pohybovala na hranici tretej a štvrtej desiatky svetového rebríčka. Slovné spojenie "top divízia" bolo pre ázijskú krajinu aj v dňoch kariéry Jima Paeka vzdialeným snom, až utópiou.

Hokej tu bol, veď šampionátov sa Kórejci zúčastňovali od roku 1979. Lenže skutočne chvályhodné výsledky získali až po systematickej práci.

Písali sa roky 2017 a 2018, pre Kóreu najúspešnejšie v ich hokejovej histórii. V roku 2017 obsadili v prvej divízii, skupine A, druhé miesto a kvalifikovali sa po prvýkrát v histórii medzi elitu. O rok sa predstavili na domácich olympijských hrách i v elitnej divízii.

Nejeden fanúšik si pamätá na dni, keď v "áčku" hrali Japonci. Kórea, to však bolo niečo nové.

Vypadli a v 2019-tom skončili jedno miesto pod postupovým. Ostatné dva šampionáty nižších kategórií sa neuskutočnili pre pandémiu covidu, Kórejčania tak na svoju šancu vybojovať si späť miesto medzi elitou čakajú.

Čo majú spomenuté kórejské úspechy spoločné? Meno hlavného trénera. V roku 2014 sa do vlasti po hráčskej i trénerskej kariére v Severnej Amerike vrátil jediný tamojší rodák, čo urobil stopu v najlepšej lige sveta - NHL.

Je ním Jim Paek a krajinu trénuje dodnes. Naposledy sme ho v akcii na medzinárodnej scéne videli v olympijskej kvalifikácii, tá ale z ich pohľadu nebola úspešná. Prehrali so Slovinskom, Dánskom aj Nórskom.

Odovzdávanie skúseností

Nikoho povolanejšieho v krajine nenájdete. Jim Paek prišiel krajine pomôcť, hoci mohol trénovať v Amerike. Veď medzi rokmi 2005-2014 pôsobil na pozícii asistenta trénera v AHL v klube Grand Rapids Griffins.

Bol úspešný. Na lavičke stál aj v roku 2013, keď sa Griffins aj s Jurčom či Tatarom v zostave tešili zo zisku Calder Cupu pre víťaza farmárskej súťaže.

Paek hral od mládežníckych kategórií v Kanade. Život v Kórei si vlastne nepamätá, bol najmladší zo štyroch súrodencov a jeho rodina sa za more presťahovala, keď nemal ani rok. Podobne ako predošlí dvaja predstavení - Ed Hatoum z Libanonu a André Deveaux z Bahám - by k hokeju zrejme nepričuchol nebyť sťahovania sa.

Napriek tomu cíti potrebu svojej rodnej krajine pomôcť. Inak by tu neprijal rolu riaditeľa zväzu a hlavného trénera. Jeho systematická práca sa odzrkadlila na úspechoch. "Vždy som sledoval napredovanie kórejského hokeja a vždy som sníval o tom, že ho pomôžem zveľaďovať," hovorí Paek v rozhovore pre NHL.com.

Je to najmä o odovzdávaní skúseností. Paek ich za kariéru nazbieral hojné množstvo. V NHL odohral medzi sezónami 1990-1995 217 zápasov, z pozície obrancu zaknihoval 34 (5+29) bodov.

Ak chceš byť Kanaďan, musíš hrať hokej

Život prisťahovalca v Kanade - akokoľvek tolerantná krajina to je - nie je vždy ľahký. Paek zažil podobné privítanie ako kedysi Slovák Stanislav Guoth, známy ako Stan Mikita. Chceš prestíž? Zaslúž si ju hokejom.

"Ak ste chceli mať nejakých kamarátov, museli ste hrať hokej," spomína Paek v rozhovore pre NHL.com. "Hral ho aj môj starší brat a mladší chce byť vždy ako ten starší. Preto som s ním chodieval na ľad, nosieval mu hokejky a zamiloval som si hokej. Mal som preň vášeň už odmalička."

Podporovali ho i rodičia. Vášeň s ním zdieľala najmä jeho mama. Veď v jednej zo sezón, keď hral v OHL za Oshawu Generals, odohral 107 zápasov a mama vynechala jeden jediný, aj to len pre snehovú búrku.

Koniec koncov, čo iné ako vášeň by ho priviedlo do NHL? Dostal sa tam ako 23-ročný, a to napriek tomu, že draftom prešiel o päť rokov skôr až na 170. pozícii!

Jeho kariéra nepatrila medzi najdlhšie, ale o neúspechu nemôže byť reč...

"Na svoje prvé striedanie si pamätám, bolo v útočnom pásme, stál som na modrej a triasli sa mi kolená," so smiechom spomína Paek na 13. október 1990. "Páni moji, bol som neskutočne nervózny. Cítil som sa stále ako fanúšik. Akurát, že som bol na jednom ľade s Mariom Lemieuxom a ostatnými, chcel som si od nich vypýtať autogram."

V ten októbrový deň sa uskutočnil premiérový štart prvého - a doposiaľ jediného - juhokórejského hokejistu v NHL. On na prvenstvo vôbec nemyslel, chcel hrať tak, aby pomohol budúcim šampiónom vyhrávať.

Paek, hoci v NHL strávil len päť rokov, vyhral Stanley Cup nie raz, ale hneď dvakrát! Roky 1991 a 1992 fanúšikom Pittsburghu Penguins určite nemusíme špeciálne pripomínať.

Vedeli ste, že Paek strelil svoj úplne prvý gól v NHL v zápase, v ktorom Pens získali Stanley Cup? Kórejskému sympaťákovi ho dopriali všetci spoluhráči. Spomínajú, že v ten moment boli snáď šťastnejší ako on.

Za svoj angažmán u "tučniakov" ovenčený dvomi Stanley Cupmi je Paek nesmierne vďačný: "Bola to neuveriteľná skúsenosť. Milujem Pittsburgh aj túto organizáciu. Viete, keď ste úspešní, všetko je úžasné. Ale bolo to skvelé, aj keď prišlo ťažšie obdobie."

Pens ho v sezóne 1993/94 vymenili do Los Angeles Kings. Tu odohral 18 stretnutí a v ďalšej sezóne obliekal dres Ottawy Senators. V hlavnom meste Kanady dohral svoju kariéru v NHL, zapísal si tu posledných 29 štartov v profilige.

Vzdelanie nadovšetko

Paek pracuje v hokejovom svete. Ktohovie, čo na to hovoria jeho súrodenci, všetci vysoko vzdelaní. Jeho sestra je lekárka, druhá sestra právnička a brat pracuje vo farmácii. Na vzdelanie sa v rodine kórejských imigrantov dbalo nad pomery.

Jeho otec nechcel nechať všetko na náhodu ani v prípade syna, ktorý si vybral športovú dráhu. A preto do jeho zmluvy pretlačil klauzulu o vzdelávaní - Penguins sa museli zaviazať, že ak mu to nevyjde s hokejom, po dobu štyroch rokov mu budú platiť náklady na štúdium.

Ako spomína Paek, nikdy túto klauzulu nevyužil, ale otec bol s vymysleným plánom B aj tak nadmieru spokojný.

Vtedy veľmi mladý kórejský hokejista mal o nové vedomosti záujem. Kým jeho súrodenci sa učili zákony či anatómiu ľudského tela, on nasával hokej. Bývalý spoluhráč z obrany, Phil Bourque, o ňom hovorí, že bol ako "špongia", mal tisíce otázok.

Koniec koncov, kto sa nepýta, nevie. A Paek to - nielen vďaka talentu a vášni, ale i vďaka zdedenej vôli učiť sa - dotiahol ďalej ako ktorýkoľvek iný Kórejčan.

Dnes pomáha vlastným. Snáď bude môcť čím skôr opäť prevziať kormidlo juhokórejskej lode na šampionáte nižšej divízie a dokázať, že ten jediný postup medzi elitu nebol náhodný.

Jedno je isté - stačí si prečítať, s akým úsmevom o ňom hovoria iní, a pochopíte, že by mu ďalšie úspechy prial snáď každý jeden bývalý spoluhráč.