Bezeková už súťaží bezbolestne. Namiesto štadióna by v Košiciach uvítala halu

KOŠICE. Slovenská reprezentantka v šprinte Alexandra Bezeková sa po dvojročnej pauze zapríčinenej zranením vrátila do súťažného diania.

Talentovaná atlétka mala problém s chodidlom, na ktorom jej diagnostikovali kalcifikat na pätnej kosti.

Po operácii, ktorú absolvovala v septembri minulého roka začala s postupnou a dôkladnou rehabilitáciou.

Tá trvala takmer 10 mesiacov. Rodáčka z Košíc, ktorej osobný rekord na 100 m má hodnotu 11,50 začala opäť súťažiť koncom augusta.

Doma sa predstavila v polovici septembra v rámci finále atletickej ligy na 100 aj 4x100 m.

Telo si niečo pamätá, ale ešte to potrvá

Po dlhom výpadku sa 28-ročná šprintérka pomaly dostáva do formy, v akej bola pred zranením.

„Na jednej strane som rada a vďačná za to, že som sa mohla vrátiť k pretekaniu. Môžem trénovať aj pretekať úplne bezbolestne. Na druhej strane výpadok bol veľmi veľký a chvíľu trvá, kým sa do toho človek opäť dostane. Telo si síce niečo pamätá, ale ešte to chvíľu potrvá,“ povedala Alexandra Bezeková.

Na finále atletickej ligy zabehla Bezeková v Košiciach na 100 m čas 12,30.

„Cítila som sa podobne ako minulé roky ku koncu sezóny, kedy som už bola trochu unavená a forma mierne upadala. Vždy som zvykla končiť sezónu časmi okolo 12,20, takže beriem to ako dobrý odrazový mostík vzhľadom k jesennej príprave,“ uviedla Bezeková.

Problémy jej urobil nerv pod jazvou

Na začiatku roka, keď sa snažila po operácii sústrediť na rehabilitáciu, sa jej objavili komplikácie.

„Išlo o problematický nerv, ktorý bol pod jazvou. Potrebovala som sa dostať na jedno vyšetrenie, ale kvôli pandémii a opatreniam súvisiacim s koronavírusom sa to celé posúvalo. Tým pádom sa aj moja príprava musela posunúť.

So systematickými tréningmi som preto začala až v máji. Najskôr som sa sústredila na objem a potom som zrazu skočila na zvyšovanie rýchlosti. Na pretekoch zatiaľ cítim výpadok, ale verím, že sa to už čoskoro všetko zlepší,“ skonštatovala Bezeková.

Počas prvej vlny pandémie prežívala po psychickej stránke ťažké obdobie.

„Človek si myslí, že po operácii už má to najhoršie za sebou a bude už len lepšie. Potom sa to opäť skomplikovalo, ale ak by som bola po zdravotnej stránke úplne v poriadku, asi by mi opatrenia ani nejako výrazne neprekážali. Zrejme by som si prípravu spestrila tréningmi niekde v lese,“ pousmiala sa Bezeková, ktorej prišlo celkom vhod, že sa viaceré podujatia museli presunúť a takmer o nič neprišla.

„Brala som to z mojej strany ako pozitívum, keďže sa olympiáda aj všetky veľké podujatia presunuli na budúci rok. Keďže som začala trénovať až v máji, určite som nebola pripravená na to, aby som sa počas leta dokázala kvalifikovať na vrcholné podujatia.“

Na Dukle má všetko pod jednou strechou

Bezeková je rodáčkou z Košíc, no momentálne súťaží za Duklu Banská Bystrica.

„Väčšinu času trávim doma v Košiciach, ale ak niečo potrebujem pracovne vybaviť, idem do Banskej Bystrice. Zároveň aj moja rehabilitácia a riešenie zdravotných komplikácii prebiehali práve v súčinnosti s Duklou. V porovnaní s Košicami je tam veľká výhoda, že je všetko pod jednou strechou. Nemusíte cestovať po celom meste, ale všetko je na jednom mieste.“

V metropole východu pribudne nový atletický štadión na Popradskej ulici, ktorý by mal spĺňať medzinárodné kritériá.

„Na jednej strane je to pozitívne, že bude v Košiciach ďalší atletický štadión, no ja si skôr myslím, že by sa viac zišla atletická hala. Mám pocit, že v Košiciach nie je tak veľa atlétov, aby sme sa nevedeli pomestiť na jednom štadióne. Hala je potrebná najmä v zimných mesiacoch,“ povedala Bezeková a dodala:

„Nebyť dobrých podmienok, ktoré mi vytvoril zväz alebo Dukla, že si môžem vycestovať do tepla na sústredenie, bola by moja príprava celá zbrzdená. Bolo to tak roky dozadu, keď som ešte nebola na takej úrovni, aby som dostala finančnú podporu.“

Kanárske ostrovy tento rok asi vynechá

Nad návratom domov zatiaľ Bezeková neuvažuje, hoci v prípade zlepšenia podmienok by sa mu nebránila.

„Venujem sa disciplíne, pri ktorej je lepšie behať objemy niekde vonku v teple ako v pretlakovej hale. Ak by však hala v Košiciach bola, určite by som návrat domov zvážila. Bol by to obrovský bonus a myslím si, že sa to netýka len mňa, ale aj mnohých iných špičkových atlétov. Síce sa vraví, že skromné podmienky rozvíjajú morálno-vôľové vlastnosti, ale na určitej úrovni už sú potrebné aj kvalitné podmienky.“

Po krátkom voľne začala od pondelka s prípravou na halovú sezónu. Zvažuje aj sústredenie.

„Určitým spôsobom sa na halovú sezónu pripravujem už od mája, aj keď som tam mala cyklus zameraný na rýchlosť. Čo sa týka sústredenia, v aktuálnej situácii je to dosť náročné. Koncom novembra sme zvykli odlietať aj s trénerom na Kanárske ostrovy. Teraz by som taktiež rada niekam vycestovala. Asi to budeme musieť riešiť za pochodu a na poslednú chvíľu. Opatrenia sa neustále menia a s nimi aj krajiny, ktoré sú v bezpečnej, resp. červenej zóne.“

Pretekári žijú aj naďalej v neistote, pretože viaceré vrcholové podujatia boli preložené a nie je isté, či sa uskutočnia v náhradnom termíne.

„K príprave budeme pristupovať tak, ako keby sa majstrovstvá Európy v hale mali konať. Tomu podriadime celú prípravu. Či už budú alebo nie, asi to nijako neovplyvníme. Nemáme to vo vlastných rukách, ale ja pevne verím, že Poliaci to napokon zorganizujú, keďže majú atletiku na vysokej úrovni a určite urobia všetko pre to, aby ich pretekári boli pripravení a na halových ME vybojovali čo najviac medailí.“