Bol prvý Slovák v Lige majstrov – v najprestížnejšej klubovej súťaži nastúpil v drese chorvátskeho majstra Hajduku Split.
Neskôr ako trénera ho futbalový osud zaviedol aj do Afriky, kde bol asistent trénera pri reprezentácii Zambie.
KAROL PRAŽENICA má prehľad o chorvátskom i africkom futbale a v rozhovore pre Sportnet zhodnotil dianie na majstrovstvách sveta vo futbale z pohľadu dvoch semifinalistov, Chorvátska a Maroka.
Čomu podľa vás vďačia Chorváti za postup vo štvrťfinále s Brazíliou?
Chorváti neboli v zápase s Brazíliou favoriti, no nakoniec postúpili. Možno trošku aj so šťastím.
Dobre zvolili taktiku, keby sa snažili hrať otvorenú partiu, s najväčšou pravdepodobnosťou by prehrali. Brazílčania majú individuálne lepších hráčov ako Chorváti.
Prekvapilo ma, že Brazília sa viac nesnažila o to, aby zápas strhla na svoju stranu skôr. Svedčí to aj o tom, že Chorváti majú dosť veľké sebavedomie a verili si. Samozrejme, sebavedomie je podporené kvalitou, no viacero z kľúčových hráčov má už cez tridsať. Možno nie sú v takej fyzickej kondícii ako pred štyrmi rokmi.
Zdá sa, že sa podarila generačná výmena, keď po minulých majstrovstvách odchádzali hráči ako Mario Mandžukič.
Hrávali ste v Chorvátsku, poznáte tamojšiu mentalitu. Z čoho pramení to ich veľké sebavedomie?
Balkánske krajiny to majú v sebe. Neviem, či je to geneticky dané, ale oni do každého zápasu idú s cieľom vyhrať.
Je v tom aj národná súdržnosť a túžba presadiť sa. Pred žiadnym zápasom si nepripúšťajú, že by sa im nemohlo podariť vyhrať.
Možno aj to je kľúč k ich úspechu. Zatiaľ im to na terajších majstrovstvách vychádza, pritom málo ľudí si myslelo, že sa dostanú cez Brazíliu.
V úvode šampionátu zápas Chorvátsko – Maroko nepriniesol gól. Vtedy si asi nikto nepomyslel, že obe mužstvá budú v semifinále. Vtedy sa Chorváti zdali ako tím, ktorý už je za zenitom. Podobne ako Belgičania v tej istej skupine.
V chorvátskom mužstve som nezaregistroval v médiách také problémy, aké presakovali na povrch z tábora Belgicka, že sa niektorí hráči spolu už roky nerozprávajú, alebo že Kevin De Bruyne vyhlásil, že už sú starí.
U Chorvátov síce štyria hráči z poľa majú tridsať a viac rokov, no fyzickú nevýhodu, či vyčerpanosť na nich nevidno až tak, ako na Belgičanoch. Hoci v predĺženiach museli tí najvyťaženejší a zhodou okolností najstarší hráči zo stredu poľa striedať, napríklad Modrič či Brozovič.
Fyzickú stránku neoklamete. Ale tímovosť je u Chorvátov na vyššej úrovni a dobre zvolená je aj taktika, nesnažia sa naháňať so súpermi.
Luka Modrič v zápase s Japonskom išiel dole v predĺžení, ale v stretnutí s Brazíliou ostal až do konca a v rozstrele kopal aj jedenástku.
Bolo dôležité, aby bol na ihrisku ako líder, hoci v predĺžení sa už nezapájal až tak veľmi do akcií, upravil svoju hru tak, aby vydržal do konca zápasu. Aj spoluhráči sa cítia istejší a silnejší, keď je tam ich kapitán.
V zápase s Japonskom, keď išiel dole Modrič, sa už Chorváti veľmi nehrnuli dopredu, a išli jednoznačne na penaltový rozstrel.
Tréner Karol Praženica. (Autor: TASR)
Najväčšia osobnosť brazílskej reprezentácie Neymar sa v rozstrele ani nedostal na rad, lebo mal kopať poslednú penaltu. Modrič bol tretí v rade. Čo si myslíte, kedy by mal kopať jedenástku líder tímu? V úvode rozstrelu, aby udal tón, alebo na konci, keď môže rozhodnúť o postupe?