BRATISLAVA. Rád zostavujem rebríčky – koniec koncov, vďaka tomu ma množstvo ľudí pozná z televíznej obrazovky. Ale kým tam do značnej miery rozhoduje môj subjektívny pohľad, aj keď často vychádzajúci z množstva exaktných aj menej exaktných faktov, v prípade športu mám rád „čistú matematiku“.
Rád sa zaoberám vymýšľaním metód, ktorý by boli čo „najneutrálnejšie“ a ktorých výsledky sa nemôžu prispôsobovať a meniť podľa toho, aký citový vzťah mám ku konkrétnemu športovcovi, klubu alebo inému športovému subjektu.
Formulu 1 sledujem už viac ako 40 rokov a po prvý raz som ju intenzívne prežíval práve v sezóne 1976, ktorú skvelým spôsobom preniesol na filmové plátno režisér Ron Howard vo filme Rush (u nás sa premietal pod názvom Rivali).
Aj pri úvahách ako zostaviť rebríček najlepších resp. najúspešnejších pilotov F1 som chcel použiť čo najviac takých kritérií, ktoré by boli rovnaké pre celú doterajšiu históriu 72 ročníkov kráľovnej motošportu.
Pretože rebríčky typu „najviac dosiahnutých bodov/víťazstiev" sú z môjho pohľadu priveľmi skreslené vzhľadom na to, že kedysi sa za víťazstvo udeľovalo 8 bodov a nie dnešných 25.
Taktiež v jednej sezóne bolo kedysi cca desať Veľkých cien, kým dnes je ich dvojnásobok. Ako teda „zrovnoprávniť" pilotov, ktorí boli zaslúženými hviezdami v tých „štatisticky znevýhodnených" rokoch?
Jeden rebríček je „váhovo“ pre všetky ročníky rovnaký - celkové poradie po skončení sezóny - a ten som vzal ako základ.
Pilotom, ktorí v ňom skončili na 1.-10. mieste, som pridelil body podľa súčasného bodovania – teda 25, 18, 15, 12, 10, 8, 6, 4, 2 a 1 bod.