Sajmonov pohľad: Talbot chce byť po solídnom ročníku jednotkou. Problémom je vek a povesť

"...mojím cieľom bolo ukázať zvyšku ligy, že mám stále na to byť brankárskou jednotkou a myslím si, že sa mi to podarilo."

Toto sú slová Cama Talbota, ktorého cituje Sportsnet. Sebavedomé? Možno. Prehnané? Kto vie.

Na jednu stranu si môžeme povedať, že mal 32-ročný gólman možnosť predviesť sa len v 26 zápasoch. Na druhú stranu ale určite dokázal, že má svoje kvality. Po hororovom ročníku 2018/19, keď pôsobil v Edmontone a potom vo Philadelphii, sa zdalo, že úplne vyhasol. Jeho sebavedomie by človek hľadal márne a výkony, ktoré predvádzal v sezóne 2016/17, tiež upadali do zabudnutia.

Cestou tak bolo ukázať sa ako dvojka. Talbot nebol preverenou dlhoročnou jednotkou. Vlastne v tejto pozícii zotrval len tri sezóny, v ktorých hájil bránu Oilers. Potom upadol do podpriemeru a v tejto sezóne kryl chrbát českej nádeji Davidovi Rittichovi v Calgary.

Ročný kontrakt mu vypršal. Teraz je potenciálnym voľným hráčom. "Presne preto som chcel ročný kontrakt, chcel som rok, keď sa vrátim," vysvetľoval ďalej svoje počínanie. "Vedel som, že keď prídem do kempu zdravý a v správny moment, vrátim sa späť do formy. (...) Myslím si, že som ukázal, že keď som zdravý a na vrchole svojej hry, môžem byť jedným z najlepších v lige."

Okej, toto už mi príde ako mierne prehnané, ale Talbot to iste nemyslel zle. Ide o jeho sebavedomie, ktoré bolo naštrbené, no on ho opäť získal. To je veľká vec v mentalite každého človeka. Platí to zvlášť u hokejového brankára, keďže presne to je najstresujúcejší džob v hokejovom biznise. Som za jeho progres celkom rád.

Talbot ale, bohužiaľ, nebude môcť vrátiť späť ten rok, v ktorom vyhorel. Navyše má už 32 rokov (v lete 33) a na vrchole sa za normálnych okolností udrží najbližšie dve až tri sezóny - ak teda nejaký vrchol príde. Dovolím si teda povedať, že na post dlhodobejšej jednotky môže zabudnúť. Ak sa ale nechce uspokojiť s postom vyťažovaného brankára číslo dva, bude si musieť počkať na dobrú ponuku.

Jeho situácia by sa dala označiť jediným slovom - "risk". Riskuje Talbot, ak bude odmietať ponuky, ktoré nebudú v súlade s jeho výrokmi. Zároveň by - podľa môjho názoru - riskol aj klub, ktorý by mu dal možnosť byť jednotkou za peniaze, ktoré jednotke prislúchajú - povedzme štyri-päť miliónov dolárov ročne na tri-štyri roky.

Síce Talbotovi neberiem žiadne zásluhy z poslednej sezóny, ale ja by som asi do takého risku nešiel. Skôr by som ho videl na poste, na ktorý by mohol byť favoritom aj Jaro Halák. Ak by Washington vymenil Holtbyho, k Samsonovovi by bolo treba angažovať skúseného mentora, ktorý mu poskytne možnosť viac a viac si zvykať na pozíciu jednotky. Takéto niečo by ale asi dostal aj v Calgary, kde sa zdá, že Rittich bude na pozícii 1A a niekto bude musieť prebrať rolu 1B gólmana.

A možno by to Talbot prijal ako ďalší krok. Chytal obstojne, zo spomínaných 26 stretnutí si odniesol 91,9-percentnú úspešnosť a inkasoval v priemere 2,63 gólu na zápas. Štatistiky mal lepšie ako Rittich, o tom žiadna, a pravdepodobne preto sa vidí na pozícii jednotky.

Flames teda majú v rukách tri možnosti - vytrejdovať Ritticha (čo sa na 99% nestane), pustiť Talbota (to je pravdepodobnejšie) alebo zvoliť stratégiu rovnocenných brankárov (čo je najpravdepodobnejšie). Ak chce byť Talbot jednotkou, tak by mal čakať ponuky na maximálne štyri roky napríklad v Ottawe. Ani tam však podľa mňa nedostane dôveru, akú žiada. Ja osobne by som mu ju nedal.

Sám si to uvedomuje: "Neviem, či v tomto roku dostanem takúto šancu. (...) Samozrejme, že by som hral rád viac ako 50 na 50, ale aj 50 na 50 by mohlo byť ďalším krokom po tom, čo som dokázal v tomto roku. Čiže by som to bral."

Záver? Nuž, Talbot nemá povesť stabilnej dlhoročnej jednotky. A ťahá mu na 33. Takým sa dnes nedáva do budúcna prehnaná dôvera, zvlášť, keď sa do NHL tlačia mladé hviezdy Šesťorkin, Georgijev, Sorokin a ďalší.