Sajmonov pohľad: Pastrňák Hart Trophy nezíska a tak je to správne

Pozdravujem všetkých čitateľov Oh my Hockey!

Je mi niekedy až trápne dookola opakovať to isté, ale musím to urobiť. Definície individuálnych trofejí tu nie sú pre srandu. Bohužiaľ sa každý rok stretávame s názormi, ktoré tento fakt trochu šliapu. Niekedy sa nimi prezentujú samotní porotcovia, ktorí udeľujú ceny. O podobnej téme som blogoval pred mesiacom.

Mená nominantov na Hart Trophy sme sa dozvedeli včera - sú nimi Leon Draisaitl z Edmontonu, Nathan MacKinnon z Colorada a Artemij Panarin z NY Rangers. Niektorých fanúšikov z Bostonu a z Česka zarazila (alebo urazila?) neúčasť Davida Pastrňáka, v ktorú tak dúfali.

Ja som ale zo subjektívneho i objektívneho hľadiska spokojný. Opäť apelujem na to, aby sa nestalo, že Hart Trophy = Art Ross Trophy či Maurice Richard Trophy. Bolo by to absolútne nesprávne.

"Hart Memorial Trophy je každoročné ocenenie pre hráča NHL, ktorý je najcennejším hráčom (tzv. MVP) za základnú časť sezóny." To nám povie už aj stará známa Wikipédia, na ktorú nie je práve najlepší spoľah. Často sa hovorí o hráčoch, ktorí majú na sebe bremeno svojho mužstva, bez ktorých tím vädne a čo dokážu svojich spoluhráčov deň čo deň, zápas čo zápas ťahať na všetkých frontoch.

Môj názor je, že by to mal získať Artemij Panarin. Ten chlap bol postrachom len čo prišiel na ľad a na svojich spoluhráčov mal neuveriteľný vplyv nie len ako útočná mašina, ale aj ako dôležitá súčasť defenzívy. Andy & Rono ho zaradili na prvú priečku medzi najlepšími all-around krídelníkmi sezóny. V tíme, ktorý by sa za normálnych okolností sotva preškrabal do play-off, mal druhé najlepšie +/- v lige. Stal sa tretím najproduktívnejším hráčom základnej časti. A tak ďalej a tak ďalej.

Zmluvu, ktorú dostal pred sezónou, si nielenže zaslúži, ale možno ju aj preliezol. Všetko to bolo v mužstve, ktoré by, ako som spomínal, možno ani neprešlo do play-off. Pravý ťahúň, pravý MVP. Všetky pokročilé štatistiky rozpisovať nebudem, bolo by to nadlho, možno inokedy.

Pointou je nezaradenie Pastrňáka. Áno, ten mal úchvatnú sezónu a to, že je superhviezdou ligy, mu ani náhodou neberiem. Klobúk dole pred ním, Česi si vychovali obrovský klenot. Na Hart Trophy to však v tejto sezóne nebolo. Osobne by som "Pastu" mal až pod TOP-5 môjho poradia.

Niektorí sa iste pýtate, prečo.

Dôležité je pre mňa v tejto chvíli hlavne to, akými spoluhráčmi bol obklopený. V jednom útoku s ním hrali Brad Marchand a Patrice Bergeron. Súhlasím, táto lajna bola pre Boston kľúčová, no na jej hre sa podieľali všetci traja. Bolo to dokonale vyladené. Pasta hotový strelec, Bergeron skúsený center a Marchand drzý playmaker.

Vzadu stála skúsená, no zároveň dynamická a pevná obrana, ktorá sa stala najlepšou v NHL. To aj za pomoci najlepšieho brankárskeho tandemu v súťaži, tvoreného Tuukkom Raskom a Jaroslavom Halákom. Pamätajme, že toto mužstvo vyhralo základnú časť. Môže stáť tím víťaza základnej časti aspoň z polovice na jednom hráčovi, bez ktorého by sa jeho výkony úplne rozpadli? To sotva.

Kľúčová otázka znie: Kde by boli v tejto sezóne Bruins bez Pastrňáka a kde by, naopak, boli Oilers bez Draisaitla, Avalanche bez MacKinnona či Rangers bez Panarina? Rovnako, ako keď vlani Kučerov získal Hart Trophy ako súčasť najlepšieho tímu základnej časti v histórii, som sa postavil proti tomu, lebo to pre mňa osobne akosi nekorešpondovalo s definíciou trofeje, tak by som bol proti výhre Pastrňáka.

Ten je podľa mňa svojou nepostrádateľnosťou pre tím jedným z desiatich či pätnástich najlepších v NHL. Pred ním sú ale okrem spomínanej trojice aj Connor Hellebuyck z Winnipegu alebo Jack Eichel z Buffala.

Môj názor teda je, že absencia Pastrňáka je úplne v poriadku. Som rád, že sa v tomto prípade porotcovia rozhodli takto. Čím menej bude Hart Trophy pripomínať súboj o Art Ross Trophy či Maurice Richard Trophy, tým budem radšej.