Ako jedna lastovička leto nerobí, tak nerobia víťazný tím dve superhviezdy. Nie je to tak dnes, nebolo tomu tak predtým a ani tomu tak nikdy nebude. Viem, že sa McDavidovi hovorí aj McSaviour, ale toto sústo je aj na tohto "spasiteľa" priveľké. A to robí najmladší kapitán histórie od začiatku kariéry všetko, čo je v jeho silách.
Bezúspešne? Z tímového hľadiska v podstate hej (aj keď to je skôr na filozofickú debatu). Individuálne má ale nakročené medzi legendy. Iste, radšej by mal sezónu bez bodu a Stanley Cup, ale môžeme toto trápenie pripisovať na účet McDavidovi? Najjednoduchšie by bolo napísať "nie", ale chcem to podložiť faktami a argumentami. Na tie sa bližšie pozrieme v tomto článku.
Hart Trophy
Trofej pre najužitočnejšieho hokejistu NHL v sezóne 2019/20 získal Leon Draisaitl. Ja osobne by som ju prisúdil Artemijovi Panarinovi, ale to je na inú debatu. Túto časť blogu som nazval takto, a to z toho dôvodu, že sa ideme pozrieť na dopad Connora McDavida na mužstvo "olejárov". Podľa mňa by mohol o Hart Trophy bojovať pokojne každý rok.
Ospravedlňujem sa, že sa budem menej venovať Leonovi Draisaitlovi, ale od Connora sú väčšie očakávania. Jednak preto, že je kapitán, ale i preto, že je označovaný za generačný talent podobný tomu, akým bol Sidney Crosby, keď vstupoval do ligy.
Najprv si rozoberme Connora McDavida a Edmonton Oilers medzi rokmi 2015-2021, a to odo dňa, keď McDavid vstúpil do ligy.
Začneme tímovo. Od začiatku sezóny 2015/16 podnes odohralo všetky stretnutia tridsať tímov, preto tu nezarátavam Vegas Golden Knights. Čo do bodov, Oilers sú v tabuľke 23 z 30 mužstiev. Horší ako oni boli za tieto roky len Colorado Avalanche, New Jersey Devils, Vancouver Canucks, Arizona Coyotes, Ottawa Senators, Buffalo Sabres a Detroit Red Wings. Od Colorada ich delia len tri body a Avs majú dva zápasy k dobru, čiže tu by sa dalo polemizovať, že sú až na 24. priečke.
Skúste si tipnúť, na ktorej priečke ligového bodovania je za rovnaké časové obdobie Connor McDavid? A to podotýkam, že polovicu prvej sezóny bol zranený. Správne, je na vrchole. Zaznamenal 491 bodov v 362 zápasoch. Náskok pred druhým Patrickom Kaneom je 16-bodový, ale Kane má na konte o 45 duelov viac.
Čo je ešte zaujímavejšie, ak počítame hráčov, ktorí odohrali rovnako duelov ako Connor alebo menej, je na druhom mieste Jevgenij Malkin. 329 stretnutí (o 33 menej), 378 bodov (o 113 menej). Celková trinásta pozícia.
Čo nám ešte viac povie o McDavidovom dopade na mužstvo sú štatistiky percentuálneho podielu na góloch Oilers. Najprv si to poďme zrátať v celkovom meradle. McDavid bol pri 42,29% gólov, ktoré tím strelil za posledných šesť sezón. A to započítavame aj zápasy, v ktorých bol zranený. Tých bolo dokopy až 48.
Pre porovnanie: Patrick Kane vynechal za tento čas jeden jediný duel a aj tak je nižšie. Podieľal sa na 39,48% gólov tímu. Tretí Nikita Kučerov nehral medzi sezónami 2015/16 a 2019/20 v sedemnástich stretnutiach. Jeho percentuálny podiel na presných zásahoch je "len" 35,53%. Štvrtý Leon Draisaitl vynechal štrnásť zápasov a bol pri 37,38% gólov. No a vrchnú päťku uzatvára Brad Marchand. Nenastúpil do 24 zápasov a prispel k 34,54% gólov Bostonu.
Pre istotu som skontroloval aj ďalších - Crosbyho, MacKinnona, Wheelera či Ovečkina. K McDavidovi sa ani len nepriblížili. A všetci odohrali viac zápasov ako on.
Ak si túto štatistiku rozoberieme po sezónach (pričom začneme rátať od sezóny 2016/17, keďže prvá by bola vzhľadom na jeho dlhšiu maródku bezpredmetná), dostaneme od Connora takéto výsledky:
- 2016/17: 41,15% (prvé miesto, druhý Patrick Kane 37,08%)
- 2017/18: 47,16% (prvé miesto, druhý Claude Giroux 40,96%)
- 2018/19: 50,66% (prvé miesto, druhý Leon Draisaitl 45,85%)
- 2019/20: 43,5% (druhé miesto, prvý Leon Draisaitl 49,33%)
- 2020/21: zatiaľ 57,9% (prvé miesto, druhý Leon Draisaitl 55,26%)
Oilers sú aktuálne druhí v počte nastrieľaných gólov. O jedenkrát viac sa trafili Vancouver Canucks. A i tak sa trápia. Kvôli McDavidovi a Draisaitlovi? No, ja by som sa skôr obzrel vzad, prípadne zodvihol hlavu smerom hore, k vedeniu organizácie.
Pravdou totiž je, že rovnaká, ale tentoraz nelichotivá priečka, patrí mužstvu aj čo sa týka najväčšieho počtu obdržaných gólov. Brankári Edmontonu lovili puk zo siete už celkovo 41-krát. Horšie sú na tom len Ottawa Senators. Čo sa týka priemerného počtu inkasovaných gólov na zápas, tam sú štvrtí najhorší (3,73 GA/GP). Pri počte strelených gólov na zápas je rozdiel ešte väčší, tam sú deviaty. A to majú vo svojom strede hráča, ktorý zbiera dva body na zápas...
Málokedy sa o hráčovi, ktorého tím nepostúpi do play-off, vyjadrím, že by mal byť nominovaný na Hart Trophy. Connor a Leon však tvoria výnimku. Podobný názor majú aj v NHL, veď odkedy prišiel McDavid do NHL, bol na zisk trofeje len raz nominovaný človek, ktorý nedotiahol mančaft do vyraďovacích bojov. Asi dobre viete, že ním bol McDavid, a to v sezóne 2018/19. Napokon to pre mňa nepochopiteľne vyhral Nikita Kučerov, víťaz Art Ross Trophy, ktorý mal okolo seba "dream team".
Stanley Cup
Tak by si ho zaslúžil a predsa je tak vzdialený. Stanley Cup a Connor McDavid si k sebe budú hľadať cestu ešte poriadne dlho. Ale hľadať vinu na McDavidovi a Draisaitlovi nie je správna cesta. Dôvod tohto tvrdenia vysvetľujem už od začiatku blogu.
Čo by bolo dnes s Oilers, ak by z tretieho miesta nevyhrali draftovú lotériu v roku 2015, to je ťažko povedať. Ale McDavid by im asi chýbal.
Vraj má McDavid svoj podiel viny na neúspechu Oilers. Ja sa pýtam, aký. Je najlepší hráč na svete a hrá ako najlepší hráč na svete. S Draisaitlom utvorili duo, ktoré sa dokáže s akýmkoľvek súperom pohrať ako mačka s myšou. Tiahnu ofenzívu Oilers, bodujú, skórujú, hoci to občas vyzerá, akoby ste v 80. rokoch poskladali mužstvo, v ktorom by hral Gretzky, Kurri a potom partia chalanov z farmy.
To, čo nefunguje, je obrana, bránkovisko, vedenie... V podstate skoro všetko až na tých dvoch. A deje sa to rok čo rok s menšími prestávkami, ktoré pôsobia ako bájne sirény. Síce pekné navonok, ale vedú len do záhuby, a to tým, že sa človek uspokojí. Ako ináč vnímať napríklad sezónu 2016/17? Oilers delil krôčik od finále konferencie. A to bol ich jediný a najväčší úspech na dlhé roky.
"Tímy, ktoré vyhrávajú, sú tímy, ktoré vedia brániť, čo sme my nezvládli," povedal McDavid po rýchlom vypadnutí z posledného play-off. 24-ročný Kanaďan už neraz prejavil svoju frustráciu nad tým, čo sa deje s týmto klubom. Koho by ale neštvalo, že napriek obrovskému bodovému prínosu nemá spoluhráčov, ktorí by vedeli splniť ostatné úlohy?
Defenzíva, o ktorej vravel McDavid, nevykazuje v podstate žiadne zlepšenie. Dnešný zápas proti Ottawe Senators bol totálnym symbolom hokeja Edmontonu Oilers. Hrali proti jednému z ofenzívne najslabších mužstiev a i tak dostali päťku. Našťastie ich Draisaitl so šiestimi a McDavid s piatimi bodmi dostali na výsledok 8:5. Hokej ako z osemdesiatych rokov je síce raz za čas dobré vidieť, ale z dlhodobého hľadiska nemá v dnešnej dobe šancu na úspech.
Stanley Cup pre McDavida (ak, pravdaže, ostane v Edmontone) nemá v najbližších rokoch reálne kontúry. Ale nedehonestujme ho preto. Má Peter Šťastný Stanley Cup? A čo Mats Sundin, Marcel Dionne, Dale Hawerchuk a ďalší? McDavid má tú smolu, ktorú nemá napríklad Nathan MacKinnon. Manažment Avalanche mu dáva šancu hrať s vyváženým a výborným mužstvom favorita na Stanley Cup. V Edmontone to však zrejme nefunguje ani po odchode Petra Chiarelliho, a to už je čo povedať. Mať v jadre generačný talent a prehrávať je zlyhaním vedenia, ktoré už malo dostatočne dlhý čas na to, aby jemu, organizácii i fanúšikom pripravilo pôdu na úspechy.
A ak by o McDavidovi ako o generačnom talente a umelcovi s hokejkou náhodou niekto pochyboval, dovolím si tu vložiť jednu zaujímavú štatistiku.
Zoznam aktívnych hráčov s viacerými päť a viacbodovými zápasmi v NHL:
- Jevgenij Malkin - 8 (posledný 27.11.2018)
- Connor McDavid - 6 (posledný 31.1.2021)
- Brad Marchand - 6 (posledný 4.11.2019)
- Sidney Crosby - 6 (posledný 8.11.2014)
- Eric Staal - 5 (posledný 27.2.2018)
- Nicklas Bäckström - 5 (posledný 16.11.2016)
- Alexander Ovečkin - 4 (posledný 15.1.2010)
A áno, všetci z týchto hráčov už majú po tridsiatke, okrem McDavida, ktorý má 24.
Na margo Leona Draisaitla, šesť asistencií v jednom zápase nedosiahol v tomto tisícročí nikto. Posledný, komu sa tento husársky kúsok podaril, bol Eric Lindros v roku 1997. A to hral za Philadelphiu Flyers, teda za tím, ktorý skončil v základnej časti na celkovej štvrtej pozícii.
Líder
Jediná vec, o ktorej by sa dalo uvažovať pri jeho dopade na tím, je vodcovská osobnosť. Ale, úprimne, kto z nás ho pozná ako kapitána? Faktom je, alebo aspoň to tak vnímam ja, že akonáhle sa v Edmontone niečo deje, McDavid sa správa vzorne. Nie len tým spôsobom, že nerobí škandály.
Napríklad ako jeden z prvých vyjadril na Twitteri úprimnú sústrasť rodine zosnulého Colbyho Cavea: "Je mi ťažko na srdci. Bol si úžasnou osobou a vždy si so sebou prinášal kopec energie a pozitívnej nálady do životov druhých. Budeš nám strašne chýbať. Posielam všetku svoju lásku Emily a celej rodine Caveovcov počas tohto ťažkého obdobia."
Ako kedysi povedal bývalý tréner Ken Hitchcock: "Čo mám na ňom rád je, že vždy stojí za svojimi spoluhráčmi. Nech sa rieši čokoľvek, vždy si ich zastane. To je na tak mladého hráča unikátna vec. Milujem túto vlastnosť."
V rámci jeho kapitánskych schopností zostane polemika ľudí, ktorí ho nepoznajú, len v úrovni dohadov. Osobne nemám dôvod myslieť si, že by mal byť kapitánom niekto iný. McDavid sa správa, ako sa na hviezdu patrí, na ľade tiahne tím ako nikto iný v súťaži a robí, čo by sa od správneho kapitána čakalo.
Záver môjho uvažovania je logický. Na McDavidovi nenachádzam nič, čo by mohlo za útrapy Edmontonu Oilers. Ako som písal niekoľko odstavcov vyššie - obzerajte sa vzad a porozhliadnite hore. Obrana, brána, vedenie... To treba riešiť v chladnom meste. McDavid s Draisaitlom robia, čo môžu, ale očakávať, že budú okrem v dnešnej dobe nevídanej produkcie ešte aj chytať, brániť a privádzať posily je trošku prehnané, no nie? Nie nadarmo je hokej kolektívnym športom.