BRATISLAVA. Jaroslav Kentoš ho angažoval do svojho trénerského tímu na európsky šampionát do 21 rokov.
„Ukázal obrovský ľudský rozmer. Je to jedna z vecí, ktorú si od neho beriem ako inšpiráciu,” opísal ho v rozhovore tréner ŠTEFAN MARKULÍK.
Je hlavný tréner Podbrezovej, a to má len 33 rokov. V uplynulej sezóne sa tím z Horehronia pod jeho vedením prebojoval do skupiny o titul v Niké lige.
Doviedol ho až do finálového boja o postup do play-off Konferenčnej ligy, kde už nestačili na Dunajskú Stredu.
Kedy ste dostali ponuku doplniť realizačný tím na EURO U21 2025 a kto vás oslovil?
Hlavný tréner Jaroslav Kentoš. Už predtým sme boli v kontakte, no konkrétna ponuka prišla po marcovom zraze, teda zhruba začiatkom apríla.
Ako hodnotíte výkony Slovenska na šampionáte?
V profesionálnom športe sú výsledky dôležité. Mali sme v tomto smere cieľ, ktorý sme chceli splniť, no nepodarilo sa nám to. Každý správny športovec to vníma ako sklamanie. Na druhej strane si tím zaslúži kredit za to, akým spôsobom sa herne prezentoval.
Slovensko predviedlo jeden z najprogresívnejších herných štýlov na turnaji. Mali sme možnosť vidieť dynamickú variabilitu, zaujímavé rotácie, vedomú hru v ofenzíve či defenzíve. Mužstvo poznalo svoje princípy.
Ako hodnotíte spoluprácu s trénerom Jaroslavom Kentošom?
Ukázal obrovský ľudský rozmer. Je to jedna z vecí, ktorú si od neho beriem ako inšpiráciu. Mal sociálny prístup a dobre nastavené vzťahy v celom kádri. Videli ste to aj na videách. Bolo to pre mňa inšpiratívne. Aj spôsob hernej stránky, ktorou chcel tím viesť, bol veľmi zaujímavý. Progresívny, dynamický, tieto myšlienky hry sú mi veľmi blízke.
Ktorí hráči vás príjemne prekvapili?
Zvolený spôsob hry hráčom chutil. To je základ dobrej energie a atmosféry, keď pracujete na produkte, ktorý baví aj vás. Spôsob, ktorým sme sa prezentovali, bol lákavý pre chalanov, o to rýchlejšie zapadli do tímu aj hráči z A-tímu.
Vynikli v ňom mnohé individuality. Či už Tomáš Suslov, Tomáš Rigo, stabilné výkony podával aj Adam Obert. Veľmi dobre sa ukázal aj Samuel Kopásek, ktorý z môjho pohľadu podával veľmi zaujímavé výkony na pozícii krajného obrancu, niekedy aj wing-backa. Kvalitu ukázali aj Nino Marcelli s Leom Sauerom.
Hráč Podbrezovej Filip Mielke do zápasov na EURO nezasiahol. Čo si z turnaja odniesol?
Turnaj bol veľmi nahustený, zápasy sa hrali v krátkom časovom slede. Nebolo jednoduché to zvládnuť fyzicky. Klobúk dole pred chalanmi, že to z pohľadu fyzického zaťaženia zvládli. Odniesli si skúsenosti ako pracovať v tlakovom prostredí. Som rád, že sa Filip dostal do záverečnej nominácie. Vekovo spadá aj do nasledujúcej kvalifikácie, takže verím, že tieto skúsenosti využije.
Generálny manažér Podbrezovej Miroslav Poliaček vás opísal ako obrovský trénerský talent. Čo na to hovoríte?
Je potešujúce, keď vás niekto takto vníma. No nemyslím si, že som nejaký extra talent. Proste milujem to, čo robím a snažím sa robiť svoju prácu najlepšie ako viem. Samozrejme, potrebujete futbalovú optiku. Je dôležité mať konkrétnu predstavu o tom, ako má vyzerať finálny produkt, respektíve predvedená hra tímu.
Základ je prenášať veci z tréningového procesu do majstrovského zápasu. Futbal sa dynamicky vyvíja. Videli sme to aj na nedávnom šampionáte, akú variabilitu mali top tímy.
Podbrezová sa aj vo svojej tretej sezóne v rade dostala so skupiny o titul. Je až neuveriteľné, akú konzistenciu má tento tím. Ako hodnotíte minulý ročník?
Nie je to samozrejmosť. Je to výsledok systematickej a poctivej práce celého klubu. V každej sezóne máme jeden z najmladších tímov v lige. Veľakrát je to postavené práve na mladých chalanoch, ktorí sú podporovaní skúsenosťami v podobe Samuela Štefánika, Kristiána Koštrnu či Reného Paraja.
Som však rád, že to takto vnímate. Nie je samozrejmosť, aby sa malý klub dostal do exkluzívnej ligovej spoločnosti. V každej z posledných troch sezón sme sa dokázali dostať do bodu, ktorý posúval latku. V prvej sezóne sme urobili historický úspech v podobe štvrtého miesta. V nasledujúcom ročníku sme sa dostali do semifinále pohára, kde sme len tesne vypadli s Trnavou.
V poslednej sezóne sme sa opäť dostali do najlepšej šestky a ďalší bonus bol finálový zápas o postup do Konferenčnej ligy. Takže ako vidíte, každý rok sme k tej šestke ešte niečo pridali. Verím, že niečo pridáme aj ďalší ročník.
V play-off o Konferenčnú ligu ste zdolali Košice, ktoré vedie Roman Skuhravý. Dá sa povedať, že žiak porazil učiteľa. Rozprávali ste sa po dueli?
Podali sme si ruky a pogratuloval mi. Ja som to ale absolútne nevnímal ako nejaký súboj trénerov. Pre mňa to bol štandardný zápas, ktorý som chcel zvládnuť pre mojich chlapcov. Pred vstupom do play-off som si dal cieľ, že chcem predstaviť futbalovej Európe možno nie až tak známe mená hráčov z Podbrezovej. V celom zápase s Košicami sme si išli po postup.
Futbalový život to zariadil tak, že na druhej lavičke sedel Roman, s ktorým som tri roky pracoval. Je zaujímavé, že sa rozdelíte a hneď v prvej sezóne sa stretnete v kľúčovom zápase sezóny (úsmev). Počas duelu sme sa ale podľa mňa odosobnili a každý riešil to, čo sa na ihrisku dialo.
O novú posilu Radka Šilera ste mali v Podbrezovej záujem už dlhšie. Je to hráč do budúcna alebo od neho očakávate výkony už v tejto sezóne?
Určite od neho očakávam výkony už v tomto ročníku. Radek má obrovský talent pri práci v šestnástke súpera. Bola to jedna z vecí, ktorá nás na jar trápila. Vyprodukovali sme si šance, no neboli sme až takí efektívni.
Príchodom Radka si sľubujeme väčšiu kvalitu v útočnej tretine. Má potenciál na to, aby sa stál zaujímavým artiklom do budúcna. Verím, že to potvrdí na ihrisku.
Na aké pozície ešte hľadáte posily?
Bavíme sa hlavne o krídelných hráčoch, wing-backoch. Nie je to jednoduché v rámci možností, ktoré ako klub máme. Je ťažké priniesť kvalitou hráča, ktorý by nám okamžite na tej pozícii pomohol v základnej zostave.
Ako by ste opísali majiteľa klubu Vladimíra Sotáka?
Je to obrovská osobnosť. Naše spoločné rozhovory sú pre mňa veľkou školou manažmentu. Skúsenosti, ktorú má pán Soták s riadením či manažovaním, sú pre mňa inšpiratívne. Je obrovský fanúšik toho, akým spôsobom klub pracuje. Mladým hráčom dokážeme meniť životy, ako to bolo v prípade Petra Kováčika alebo Mareka Bartoša.
Vážim si, akú podporu máme zo strany majiteľa. Veľakrát sa hovorilo, že v Podbrezovej sa vytvára tlak na výsledky, no môžem povedať, že aj keď sú výsledky dôležité, tak sa sústredíme na to, akým spôsobom pracujete, čo tomu obetujete a to si vie pán Soták vyhodnotiť.
Jeho portrét aj naďalej visí v kabíne?
Áno. Je to súčasť kabíny, ktorá je s nami odkedy ju tam majiteľ dal. To bolo zhruba pred štyrmi rokmi.
Rozprávali ste o tom, ako sa Podbrezová každý rok dostane do skupiny o titul a pridá k tomu bonus. Bude to tak aj v nasledujúcej sezóne?
Bodaj by sa tieto slová naplnili. Viem však, že nás čaká nesmierne náročná sezóna, ku ktorej pristúpime s pokorou. Chceme byť herne lepší, ale ťažko predpokladať, ako to bude výsledkovo stačiť.
Samotná súťaž ukáže, na čo reálne máme. Boli sme kúsok od nášho sna. Dostať malý klub z Podbrezovej do Európy. Je to náš cieľ aj v budúcej sezóne, na ktorom potrebujeme poctivo pracovať.
