BRATISLAVA. Slovenskí hokejisti do 20 rokov ukončili pôsobenie na juniorskom šampionáte vo štvrťfinále. V repríze z vlaňajška nestačili na fínskych rovesníkov a prehrali 3:5.

• Informácie o MS v hokeji do 20 rokov 2025 (prehľad)
• Program, výsledky a tabuľky na MS v hokeji do 20 rokov 2025
• Program a výsledky Slovenska na MS v hokeji do 20 rokov 2025

“Hrať na takejto úrovni s našou členskom základňou, a povedať si, že štvrťfinále je málo, je veľmi odvážne tvrdenie,” tvrdí bývalý tréner mládežníckych reprezentácií NORBERT JAVORČÍK.  

V rozhovore pre Sportnet zhodnotil účinkovanie dvadsiatky na turnaji v Kanade a dotkol sa viacerých tém v slovenskom hokeji.  

Ako hodnotíte účinkovanie slovenských hokejistov na MS U20 v celkovom meradle? 

Myslím si, že reprezentácia potvrdila príslušenstvo k širšej svetovej špičke, Slovensko patrí k tímom, ktoré dokážu siahať na medailu. Zatiaľ nepatríme medzi päť najlepších mužstiev, nepasujú nás do úlohy favorita, ale vieme odohrať kvalitné zápasy aj s tímami z úzkej svetovej špičky. 

Na tomto šampionáte však proti súperom z elitnej skupiny mužstvo neodohralo kvalitné stretnutia celých 60 minút a to bol dôvod, prečo sa nedostalo ďalej. 

V komplexnom hodnotení však nemôžeme byť sklamaní. Na druhej strane, z môjho pohľadu by som od slovenskej dvadsiatky čakal v jednotlivých zápasoch viac kreativity.

Malo mužstvo okolo kapitána Dvorského na viac alebo štvrťfinále bolo strop? 

Hrať na takejto úrovni s našou členskom základňou, a povedať si, že štvrťfinále je málo, je veľmi odvážne tvrdenie. 

Určite by sme boli radi, keby sa nám podarilo prekročiť prah štvrťfinále, ale musíme priznať, že štyri najlepšie mužstvá sú už veľmi kvalitné. Dostať sa tam nie je zázrak, ale stále nie sme v stave, že prejsť do semifinále je povinnosť. 

Hráči, realizačný tím, ale aj celá hokejová verejnosť by boli radi, keby sa to podarilo, aby sme mohli povedať, že slovenský hokej opäť prenikol do svetovej špičky. Z môjho pohľadu však nie sme od toho až tak ďaleko. 

Tréneri pred štvrťfinále rozdelili prvý útok, do bránky poslali turnajovú dvojku Lenďáka a urobili niekoľko zmien v zostave. Ak by ste boli na striedačke, ako by ste reagovali po zápase proti Kazachstanu?  

Na túto otázku je ťažké odpovedať, pretože som tam nebol. Je tam realizačný tím, ktorý je za to zodpovedný a oni po tom zápase spravili zmeny, ktoré sme videli navonok. 

Rozhodnutiam ale určite predchádzala interná robota tímu, ktorú nevidíme. To sa týka rozhovorov s hráčmi, video mítingov, mentálneho nastavenia hokejistov a pod. Tréneri určite robili po základnej fáze všetko pre to, aby hru tímu v play-off ešte pozdvihli. 

Stopku na turnaji vystavili Slovákom opäť Fíni. Čo bolo príčinou prehry proti severskému súperovi?  

Aj minulý rok, aj teraz sme boli v hre až do konca. Táto generácia dokázala Fínov už poraziť aj na vrcholných turnajoch a myslím si, že mužstvo nebolo ďaleko od výhry ani teraz. 

Mne sa páčila najmä 3. tretina, kde hokejisti svojimi vlastnými zbraňami dokázali dostať Fínov pod výrazný tlak. Navyše, dobre sa popasovali s veľmi ťažkou situáciou, keď sa museli vrátiť do zápasu. 

Tréneri si určite budú musieť rozobrať, prečo hráči dovolili súperovi tak rýchlo odskočiť na rozdiel troch gólov. Teraz je už ale zbytočné lamentovať z pohodlia gauča, čo urobili zlé, musia si to vyhodnotiť sami. 

Vo viacerých zápasoch vrátane štvrťfinále zrážali Slovákov hrubé individuálne chyby. Z čoho pramenia? Ako sa im dá predísť, prípadne odstrániť do budúcnosti? 

Individuálnym chybám sa nedá predísť. Ak chce byť mužstvo kreatívne, musí ísť do určitého rizika. Ak by sme sa pozreli na straty puku vo štvrťfinále, Slováci neboli o nič horší ako Fíni. 

Nemám to presne spočítané, ale slovenskí hokejisti dokázali častokrát prinútiť súpera ku strate puku. Každý tím urobí chyby. Otázka ja, ako na tieto situácie zareagujete. 

Pri strate puku v obrannom pásme musí byť mužstvo pripravené, ako sa sformovať, ako sa postaviť súperovi a ako ho v rýchlosti brániť. To boli činnosti, ktoré sa nám nedarilo napraviť v zápase proti Fínsku a súper to vedel využiť. 

Nevidel by som chyby ako príčinu prehry, ale skôr to boli reakcie po tom, ako urobili nesprávne rozhodnutia. 

Obranca Maxim Štrbák patril k najvyťažovanejším hráčom, no opäť sa dopustil viacerých individuálnych chýb, z ktorých pramenili góly súpera. Podobne aj hneď v úvode zápasu proti Fínsku. Mal zareagovať v tejto situácii trénerský tím? 

Ako tréner máte dve možnosti. Buď hráčovi veríte, aj keď nemá najlepšie výkony alebo mu tu rolu zoberiete. 

Štrbák mal podľa mňa zaslúženú dôveru od trénera. Nevidel som iného hráča, ktorý by ho dokázal zastúpiť. Zachoval by som sa rovnako a snažil by som sa ho podporiť. 

Po boji vieme byť generáli. Môžeme povedať, že minulý šampionát mu vyšiel lepšie ako tento, ale stále je to mladý hráč, ktorý sa vyvíja. Myslím si, že v budúcnosti môže byť veľkým prísľubom aj pre seniorskú reprezentáciu. 

Ak sa chce hráč posúvať a rásť smerom do budúcnosti, potrebuje mať aj neúspešné zápasy a turnaje. Štrbák s Radivojevičom mali najkreatívnejšie úlohy, k čomu patrí aj istý počet individuálnych chýb. Druhému menovanému vyšiel turnaj určite lepšie, ale obaja majú pred sebou naozaj svetlú budúcnosť. 

Dobrú vizitku nemali hokejisti ani v presilovkách, v ktorých, paradoxne, inkasovali až tri góly. Navyše, súperi ju dokázali ľahko prečítať. Aký je váš pohľad?  

Presilovka sa dá postaviť na nejakých šablónach, ktoré však súper určite prečíta. Mužstvo si vie z toho vytvoriť určité príležitosti, ale vždy musíte na to vedieť reagovať. 

Dvorský tam bol na to, aby svojou individuálnom kvalitou finalizoval početné výhody. Mne sa páčilo, že v zápase proti Fínsku hráči ukázali skvelú prvú presilovku. Vedeli si posúvať krížne prihrávky a Fíni na to nevedeli nájsť odpoveď. Práve v presilovke dokázali získať prevahu a zatlačiť súpera.  

V predchádzajúcich zápasoch dokázali súperi početnú výhodu prečítať, ale vo štvrťfinále tréneri umne zareagovali na to, čo sa dialo v skupine. 

Môžeme polemizovať o tom, či nemala dostať prvá presilovková formácia ešte viac času, keďže druhá nebola úspešná. 

Nebola prvá formácia, aj na presilovke, naopak, preťažovaná? 

Ťažko povedať. Tréneri na lavičke museli vidieť, ako hráči na tom sú a či boli fyzicky schopní odohrať ešte viac času na ľade. Je možné, že aj samotní hokejisti ukázali trénerovi, že sú vyčerpaní. 

Na presilovke potrebujete kvalitu a sebavedomie. Myslím si, že ak to na turnaji zvládala lepšie prvá pätica, mala dostať ešte viac priestoru a času, keďže práve v týchto momentoch sa vedia rozhodnúť zápasy. 

Je veľmi ťažké, obzvlášť počas šampionátu, nájsť druhú päťku, ktorá sa kvalitou aspoň priblíži tej prvej. 

V čom slovenský tím najviac zaostával za silnými európskymi tímami, s ktorými na turnaji prehral? (Švédsko, Česko, Fínsko)? 

Ako som spomenul, ja by som privítal v tíme viac kreativity. To je, samozrejme, môj pohľad a nie je to žiadna výčitka. Podľa mňa bolo veľa nastrelených pukov, o ktoré museli hráči bojovať a z týchto situácií nepadá veľa gólov.  

Je to koncepčná práca celej reprezentácie, od 16 až po dvadsiatku, ale určite by som sa snažil hľadať cesty, ako byť schopný prechádzať s pukom útočnú modrú čiaru a potom ho udržať na hokejke. 

Práve tým by sme sa mali približovať svetovej špičke a to je ten rozdiel oproti top tímom. Oni to dokážu robiť častejšie a sú z toho aj úspešní. Ja by som hľadal rozdiel práve v tejto konkrétnej činnosti a hľadal by som spôsob, ako to zlepšiť. 

Najproduktívnejším Slovákom na turnaji sa stal kapitán Dalibor Dvorský. Je podľa vás pripravený na seniorský hokej a objaví sa už v tejto sezóne v NHL? 

Teší ma, že napriek tomu, že bol najlepší hráč nášho tímu, kládli na neho najväčšiu zodpovednosť, dokázal byť kľúčovou postavou a presadil sa. 

Na šampionáte ukázal, že je líder, dokáže si poradiť s tlakom, zodpovednosťou a vie prekonať súperove obrany, aj keď sa prioritne sústredia na neho. 

Je veľmi silný s pukom, dokáže tvoriť hru, je efektívny na vhadzovaniach a má excelentné zakončenie. Má zbrane na to, aby sa vedel presadiť proti najlepším obrancom. 

To je jasný signál toho, že má aj na vyššiu úroveň. Či to je hneď NHL, neviem povedať. Nechcem byť ten, kto povie, že St. Louis by mu malo teraz dať šancu. Ja by som mu to však prial, určite by som si to aj pozrel. 

Mal by podľa vás dostať priestor aj v seniorskej reprezentácii?  

Podľa mňa áno. Je to hráč, ktorého by som rád osobne videl aj v našej seniorskej reprezentácii. 

Samozrejme, nedávam žiadne odporúčanie vedeniu, ale zanechal veľmi dobrý dojem. Podľa mňa je pripravený urobiť ďalší krok v seniorskej kariére, či už na klubovej, ale aj na reprezentačnej scéne. 

V štúdiu Joj Šport sa rozoberali aj hokejové možnosti na Slovensku, hráčska základňa, počet štadiónov. Aké majú podľa vášho pohľadu podmienky slovenskí hokejisti?  

Veľa ľudí povedalo, že šport je zrkadlo spoločnosti. Aká je u nás spoločnosť, vzťahy, tak to vyzerá aj v našom športe. Myslím si, že hokejové hnutie dokáže generovať nadpriemerné výsledky. Samozrejme, môže to byť ešte lepšie. 

Musíme sa pozrieť na to, ako politici ťahajú celú spoločnosť, aké príklady dávajú, na ktorom mieste je šport u nás a ako ho podporujeme. Ak si zodpovieme tieto otázky a pozrieme sa na výsledky v konkurencii najlepších krajín, slovenský hokej nerobí zlú robotu. 

Áno, vieme sa zlepšiť, ale celá naša spoločnosť sa musí zlepšiť a musí si uvedomiť, že šport je dôležitou súčasťou našich životov. Musíme podporiť pohyb na úplne základných stupňoch a potom vieme zlepšiť celý vrchol ľadovca. 

Privítali by sme viac peňazí, viac štadiónov, ale na druhú stranu, s tým, čo máme, vieme pracovať veľmi solídne a pohybujeme sa dlhodobo v najlepšej osmičke svetového hokeja. Nerobíme zázraky, ale robíme solídnu prácu. 

Určite sa dajú zlepšiť aj vzťahy v hokeji, vieme zlepšiť nábor, tréningové procesy, súťaže, atď. Čo sa týka športov na Slovensku, hokej patrí k úspešnejším a za posledné roky sme spravili krok skôr k špičke, ako od nej. 

Tréner Ivan Feneš hovoril, že je mimoriadne náročné konkurovať najlepším tímom a na šampionát doniesol to najlepšie, čo Slovensko momentálne má. Súhlasíte?  

Určite by som trénerovi nevyčítal nomináciu. On je zodpovedný za to, má najlepšie nasledovaných hráčov a on ich videl priamo v akcii. Stojím za jeho rozhodnutím, akých hráčov zobral.  

Kritika by mohla prísť po tom, ak by nezobral kľúčových hráčov ako sú Dvorský, Pekarčík a spol. Na pozíciách v spodnej šestke je ťažké určiť, ktorí hráči budú najlepší, ale podľa jeho úsudku to boli práve títo hokejisti, ktorí mu najviac pasovali do systému. Ja osobne nemám žiadnu polemiku. 

V slovenskom tíme opäť korčuľovalo viacero hráčov - potomkov bývalých hokejistov. V čom majú pri hokejovom raste a vývoji výhodu oproti iným rovesníkom a aké náročné je nosiť na drese známe priezvisko? 

Určite je to výhoda. Rodič, ktorý robil vrcholový šport, ktorý bol v reprezentácii a hral v dobrých ligách, vie povedať, čo je dôležité v určitej časti kariéry. 

Na druhej strane, samotný hráč musí mať túžbu presadiť sa sám. Ani najlepšia rada od rodiča nepomôže, ak nie je vášeň pre hru a chuť sa zlepšovať. 

Určite je to aj bremeno, pretože každý človek v hokejovom hnutí pozorne sleduje známe meno, či naozaj patrí tam, kde je. Podmienky sú vyvážené tlakom, ktorý potom prichádza. 

Osobne to ani veľmi nevnímam, pretože je to prirodzené, že deti reprezentantov, ktoré preukážu chuť a zdedia pohybové zručnosti, sa presadzujú v kolektíve. Existuje však aj veľký počet potomkov dobrých hokejistov, ktorí si nakoniec vyberú inú cestu. 

Napriek terajšiemu miernemu sklamaniu, môže sa slovenský fanúšik tešiť na budúcnosť seniorskej reprezentácie?  

Ak slovenský fanúšik očakáva medaily, tak budem skeptický. Momentálne nevieme ani v juniorských, ani v seniorských kategóriách stabilne prinášať cenné kovy. 

K svetovej špičke sa ale približujeme. Môžeme sa tešiť na vyrovnané zápasy s najlepšími tímami a určite prídu aj šampionáty, na ktorých dosiahneme dobré výsledky. 

Ja by som určite rád videl mladých hráčov v seniorskej reprezentácii a aby sa dokázali presadiť v top súťažiach. Generácia hokejistov z posledných juniorských šampionátov má na to, aby dosiahla úspech.