Keď 2. mája 2004 predstavovali španielske denníky nové krajiny Európskej únie, madridský El Mundo, okrem bežných údajov, vyzdvihol tri osobnosti s rodiskom na Slovensku - amerického výtvarníka Andyho Warhola, politika Alexandra Dubčeka a futbalistu Petra Dubovského.
Prestup Petra Dubovského zo Slovana Bratislava do Realu Madrid na sklonku júla 1993 bol výnimočnou udalosťou. Nikdy predtým a ani dlhé roky potom neangažoval popredný svetový klub futbalistu, ktorý vyrastal na slovenských trávnikoch. Až oveľa neskôr si Vratislav Greško zahral v Interi Miláno či Martin Škrtel v FC Liverpool. Ale madridský Real je kráľom medzi vyvolenými.
Začínal vo Vinohradoch
Prvú registračku vyplňoval desaťročnému Petrovi Dubovskému v bratislavských Vinohradoch tréner František Arpa. Dubovskí bývali na neďalekej Prešovskej ulici.
„Prišiel aj s bratom Ivanom a kamarátmi, či by som ich nevyskúšal. Peter hral predtým tenis, mal dobré pohyby, rýchlosť i výdrž. A tú ľavačku mu zrejme namontoval sám pánbožko. Po tréningu zostával kopať na bránku, domov chodil nadhadzujúc si loptu. Bol aj výborný žiak," vychrlil Arpa.
V tých časoch tréneri obiehali okolo štadiónov a hľadali talenty. Slovanisti sa dočítali, že akýsi mladší žiak Dubovský dal v dvoch sezónach takmer päťdesiat gólov.
„Noviny napísali, že som vraj predal Dubovského za päť fliaš šampanského. Nebola to pravda. Na Vinohrady putovali lopty i pár tisícoviek. Ale aj fľaštička,“ opravil Arpa.
V roku 1992 pomohol Dubovský Slovanu Bratislava získať titul majstra Československa a stal sa kráľom strelcov s rekordnými 27 gólmi. V ďalšej sezóne prvenstvo zopakoval, keď dosiahol 24 gólov. Vyhlásili ho za najlepšieho slovenského futbalistu.
Rumunom dal hetrik
Reprezentačnú premiéru absolvoval v devätnástich proti Španielsku. Prvé dva góly dal v Košiciach Faerským ostrovom v kvalifikácii majstrovstiev sveta, no životný zápas odohral v Košiciach 2. júna 1993 proti Rumunsku (kvalifikácia MS), keď strelil čistý hetrik – vyhrali sme 5:2. Mužstvo zložené z hráčov v tom čase už dvoch samostatných krajín hralo pod hlavičkou Reprezentácia Čechov a Slovákov (RČS).
Mal iba 21 rokov, keď sa o jeho služby začali zaujímať európske veľkokluby - Ajax Amsterdam a Real Madrid. Vtedajší prezident Realu Ramón Mendoza dotiahol Dubovského do Španielska za viac než 400 miliónov pesiet, čo bolo vyše sto miliónov slovenských korún.
Udalosti roku 1993: fotogaléria
11.12.2017
Kamarát Díaz
Madridská spolupracovníčka denníka SME Ľuba Mihaleje– Hromková prišla do španielskej metropoly v tom istom čase ako Dubovský - na konci júla 1993. Ona na tvoriacu sa ambasádu, on do najslávnejšieho klubu sveta.
„Peter bol od začiatku svojho príchodu do Madridu v centre obrovskej pozornosti všetkých španielskych médií. Prvé mesiace v Madride vôbec nekomunikoval s novinármi a bol veľmi nerád, keď naňho mierili desiatky fotoaparátov. Prehovoril takmer po šiestich mesiacoch v novembri. Noviny písali, že Dubovský prelomil mlčanie. Novinár z denníka Marca José Félix Díaz sa napokon stal jeho najlepším kamarátom,“ spomínala Ľuba Mihaleje-Hromková na Dubovského začiatky v Madride.
Premiéra proti Barcelone
Premiéru v La Lige si Dubovský odkrútil proti Barcelone. Real vyhral doma 5:0 a nastúpil v tejto zostave: Bujo - Quique, Hierro, Sanchis, Lasa - Luis Enrique, Milla (62. Dubovský), M. Laudrup - Amavisca, Raúl (63. M. Vázquez), Zamorano. Dubovský prihral svojmu čilskému kamarátovi Zamoranovi na jeden z jeho troch gólov.
„Peter mal obrovský potenciál. Na začiatku hral veľmi dobre a začal nadobúdať potrebné sebavedomie. Potom však prišiel zlom. Trénera Benita Floru vystriedal Argentínčan Jorge Valdano a v treťom zápase v lige v roku 1994 proti Albacete stiahol Petra z trávnika.
Povedal, že poriadne nebehal. Od toho zápasu bolo Petra vidno viac na striedačke než na ihrisku a jeho sebadôvera šla dolu.
Čoraz menej dôveroval ľuďom v Reale a zostalo mu už len zopár najbližších priateľov,“ napísal v rozhovore pre SME novinár Díaz v roku 2005.
Po dvoch pretrápených rokoch v Reale Madrid prestúpil Dubovský do Realu Oviedo. Za astúrsky klub odohral 132 zápasov, dal 17 gólov. V Oviede sa cítil oveľa šťastnejší a najmä dôležitejší.
„Peter bol veľmi mladý, keď sa oňho bili európske veľkokluby. Nebol pripravený na to, aby zvládol obrovský tlak médií a fanúšikov. Všetko mohlo byť inak, keby prišiel do Madridu o niekoľko rokov neskôr. Mal úžasnú technickú kapacitu. Nebyť strašnej nehody v Thajsku, mohol patriť medzi najlepších európskych hráčov,“ zamyslel sa novinár Diaz.
Dubovský tragicky zahynul pred sedemnástimi rokmi na dovolenke v Thajsku. Pri fotografovaní vodopádov sa pošmykol a nešťastne spadol.
Mal 28 rokov a dobrých päť či sedem rokov futbalovej kariéry pred sebou. Ľudia, ktorí ho poznali, hovoria o ňom, že mal úžasný talent a elegantné vystupovanie. Bol skôr utiahnutý, ale zo skromnosti, nie z namyslenosti. Bol veľmi múdry a vzdelaný.
