Olympijská emancipácia Slovensku uškodila, no môže aj pomôcť

BRATISLAVA. Pred deviatimi rokmi vtrhli ženy do olympijského ringu, o niečo neskôr si vykoledovali aj vstup na skokanské mostíky a na najbližšej olympiáde budú pádlovať v perejách s jednolistovým pádlom.

Päť kruhov zasiahla vlna emancipácie, ktorá búra rokmi zaužívané tradície. Olympijské hry budú už čoskoro rodovo vyvážené.

Na olympijských hrách 2024 v Paríži 2024 by už mal súťažiť rovnaký počet žien a mužov.

"Proces dospievania bol na môj vkus násilný, nie prirodzený," hovorí pre Sportnet športový novinár a odborník na olympizmus Marián Šimo.

Dodáva však, že zrovnoprávnenie žien považuje za filozoficky správne a zvyšuje aj atraktivitu hier. "Stotožňujem sa v tomto s názorom bývalého šéfa Slovenského olympijského výboru Františka Chmelára. No aj s dodatkom, že ženský box či zápasenie by oželel."

Pre Slovensko znamená olympijská emancipácia zrušenie disciplín, v ktorých sa pod piatimi kruhmi dočkalo zlatých medailí.

Súťaž deblkanoe mužov na divokej vide už nie je ani v programe preložených hier v Tokiu, chodecká 50-tka bude mať v hlavnom meste Japonska derniéru.

Mixy nemajú tradíciu

Do olympijského programu sa pod vplyvom snahy spraviť olympiádu rodovo vyváženou dostali aj nové ženské športy, na ktoré si zatiaľ fanúšikovia nezvykli.

Zároveň mnohé mužské športy z programu vypadli. Vzniká tak čoraz viac zmiešaných súťaží, kde sú v tíme muži aj ženy.

Obyčajne však tiež nemajú žiadnu tradíciu.

"Takmer všetky mixy okrem roky zaužívaných ako sú napríklad tenis, bedminton či stolný tenis a párové súťaže v krasokorčuľovaní, sú umelo vytvorené súťaže bez tradície a zázemia," hovorí Šimo. 

Aj tenis, kde sa zápasy zmiešanej štvorhry hrali už v 19. storočí, je v olympijskom programe relatívne krátko. Tenis totiž bol najskôr olympijským športom len do roku 1924 a opäť sa do programu vrátil až v Soule 1988.

"Takže ťažko tu hovoriť o historickej olympijskej tradícii," vysvetľuje pre Sportnet športový historik Ján Grexa. 

V mnohých športoch pribudli mixy len nedávno. Môžu priniesť pozitíva. Tie však nesúvisia priamo s rodovou rovnosťou.

Menšie krajiny často nemajú toľko kvalitných športovcov, z ktorých by vedeli poskladať tím do klasickej tímovej súťaže. Zmiešaná súťaž mužov a žien im tak otvára nové možnosti, respektíve šancu zúčastniť sa.

Niečo podobné dokázalo v zjazdovom lyžovaní aj Slovensko najmä vďaka dvojici špičkových lyžiarok Petre Vlhovej a Veronike Velez-Zuzulovej.

Na majstrovstvách sveta v roku 2017 vybojovali s Andreasom Žampom a Matejom Falatom striebro v tímovej súťaži, v konkurencii krajín, ktoré mali medzi elitou oveľa viac lyžiarov.

"To len potvrdzuje, že mixy zdvíhajú šance menších krajín," hovorí Marián Šimo. 

Rýchly nárast ženských súťaží

Všetko nasvedčuje, že olympijské hry budú rodovo vyvážené už v roku 2024. Z historického pohľadu ide o neuveriteľne rýchly posun.

Olympiáda bola dlho iba záležitosťou mužov.

"Olympizmus bol produkt 19. storočia a dlho bol ortodoxným hnutím. Na premiérových hrách v Aténach 1896 neštartovala ani jediná žena," vysvetľuje Šimo.

Ženské športy sa do programu dostali výraznejšie od 80-tych rokov. V Moskve 1980 súťažili ženy v päťdesiatich disciplínach. O dvadsať rokov neskôr v Sydney ich bolo už 120 a ďalších dvanásť bolo otvorených pre obe pohlavia. 

V Tokiu 2021 bude ženských súťaží 156, ďalších šesť bude pre obe pohlavia a v dvanástich disciplínach budú zmiešané súťaže. Ženy by vďaka tomu mali mať 48,8 % zastúpenie.

Športový historik Ján Grexa dodáva, že emancipácia žien súvisela aj s prvou svetovou vojnou, počas ktorej veľa mužov odišlo na fronty. Ženy tak prirodzene nahrádzali mužov aj v iných povolaniach.

"Zároveň prestalo platiť, že vrcholový šport je pre ženy nebezpečný a zohavuje ich telo. Toho sa držal aj zakladateľ novovekých hier Pierre de Coubertin," vysvetľuje Grexa.

Kanadský novinár a odborník na olympizmus Robert Livingstone vidí v zmene najmä pozitíva. "To, že sa dostáva do riadiacich olympijských funkcií aj do športového programu čoraz viac žien, vytvára pre ženský šport obrovské množstvo príležitostí," hovorí pre Sportnet.

Za rodovou vyváženosťou vidí aj možnosť, ako spopularizovať niektoré športy. "Myslím si, že ak je nejaký šport na olympiáde, mal by mať mužskú i ženskú verziu alebo mix," dodáva.

Schváleniu rovnosti sa čudoval aj predkladateľ

Snaha o rodovú rovnosť nie je náhodná. Je súčasťou takzvanej Agendy 2020. Bola súčasťou snahy o menej nákladné olympijské hry.

Keď sa v roku 2013 stal prezidentom Medzinárodného olympijského výboru Thomas Bach, zostavil tím ľudí, s ktorými vytvoril mapu štyridsiatich riešení pre olympijské hry.

"Pod číslom jedenásť figurovala podpora rodovej rovnosti. Keď projekt v decembri 2014 zasadanie MOV jednomyseľne schválilo, Bach vyvalil oči a priznal, že s tým nerátal ani v najdivokejšom sne. Pre mnohých nebolo ľahké stráviť niektoré odporúčania, dodal," vraví Marián Šimo.

Samotná snaha dostať do programu viac ženských športov do značnej miery spôsobila aj nárast športov. "Celkový počet disciplín brutálne narástol. Celkovo ich bolo až 339. Hoci Agenda 2020 stanovila limit 310," objasňuje slovenský odborník na olympizmus.

Všetky zmeny mal ustrážiť Medzinárodný olympijský výbor.

"Ibaže po hladkom schválení reforiem bol ako odtrhnutý z reťaze. Chcel sa zapáčiť nielen ženám, ale aj mládeži a niekdajšiu nedôverčivosť k novotám zamenil priam za posadnutosť nimi," tvrdí Šimo. 

Mnohé športy sa do programu dostávajú po tom, čo mali úspech na Olympijských hrách mládeže. "Sú medzi nimi aj mestské športy ako napríklad skateboarding. Aktívne sa uvažuje aj o e-športoch, ktoré sú už dnes súčasťou Ázijských hier," vraví Livingstone.

"Bachov predchodca a iniciátor mládežníckych hier Jacques Rogge pritom tvrdil, že olympijské hry sú priveľké, pridrahé, vyumelkované a mali by odtučňovať, aby ich raz mohli usporiadať aj v Afrike," doplnil Šimo.

Rušia sa mužské súťaže

Viacero športových federácií poňalo rodovú rovnosť tak, že k mužským jednoducho pridali ženskú disciplínu. Ale všade to neplatí a postupne dochádza aj k rušeniu niektorých, predovšetkým mužských disciplín. 

"Väčšina škrtla súťaže, ktoré nemali ženskú obdobu, prípadne tá ešte nedozrela na olympijskú úroveň – nezvážiac popularitu či tradíciu mužskej verzie," objasňuje Marián Šimo. 

Takto z programu vypadla aj súťaž C2 v kanoistike na divokej vode. V nej od roku 2000 vždy víťazili Slováci. Jedinou výnimkou bol Londýn 2012, keď Slovensko získalo bronz. Na olympiáde ju nahradí súťaž singlkanoistiek (C1).

Od roku 2024 zase v programe nebude chôdza na 50 km, v ktorej Slovensko taktiež slávilo úspech. Matej Tóth v nej v Riu 2016 vybojoval zlato.

"Na mieste chodeckého maratónu už figuruje zatiaľ nešpecifikovaná zmiešaná súťaž. Aká, to šéfstvo MOV nevzrušuje, ale musí to byť mix, aby konečne dosiahlo vysnenú paritu," dopĺňa Šimo.

Do programu hier do veľkej miery môžu zasahovať aj usporiadateľské krajiny. "Výber športov často súvisel s popularitou športu v krajine, ktorá olympijské hry organizovala," poznamenáva Ján Grexa. 

V súčasnosti neexistujú presné pravidlá na vyraďovanie či zaraďovanie športov do programu olympijských hier.

Do roku 2007 platilo, že na letnej olympiáde mohol byť iba šport, ktorý spĺňal prísne kritéria počtu ľudí, ktorí sa mu venujú. 

"Dnes je všetko ponechané na ľubovôli členov MOV. Keby spomínané požiadavky stále platili, nemálo nových disciplín by sa nehrdilo štatútom olympijská," myslí si Šimo.

"Olympijské športy sa prehodnocujú po každých hrách. Výber má niekoľko kritérií. Medzi nimi napríklad popularitu, rôznorodosť, medzinárodnú účasť, atraktívnosť pre televízne publikum či súlad s antidopingovými pravidlami," dopĺňa kanadský novinár.

Pridávanie ďalších disciplín do programu hier naráža na možnosti organizátorov.

"Limitujúcim faktorom je aj čas , do ktorého sa musí vtesnať olympiáda. A to je podľa mňa neriešiteľný problém," zdôrazňuje Ján Grexa.

Ako účelné riešenie by videl, keby sa v niektorých športoch upravil počet hmotnostných kategórií. 

"No zároveň aby sa rešpektovala, nie však absolutizovala, rozšírenosť konkrétneho športu aj s primeranou účasťou žien," dodáva. 

Atraktivita športu sa podľa neho nedá dosiahnuť iba pridávaním disciplín v prospech žien. Musí sa hľadieť aj na kvalitu.

Prívrženec olympijskej emancipácie Robert Livingstone zdôrazňuje, že už dnes existujú športy, ktoré sú globálne oveľa populárnejšie vo svojej ženskej verzii. "Určite sem patrí krasokorčuľovanie. Ale v gymnastike je dokonca veľa disciplín, ktoré mužskú súťaž ani nemajú," vraví.

Slovensko môže zo zmien vyťažiť

Obaja slovenskí odborníci sa zhodujú, že hoci Slovensko je malá krajina, má mnoho úspešných športovcov z oboch pohlaví a škrty v programe nemusia byť takým výrazným zásahom.

Vôbec najúspešnejšou slovenskou olympioničkou je biatlonistka Anastasia Kuzminová s troma zlatými a troma striebornými medailami. Dve zlaté má aj Elena Kaliská a mimoriadne úspešné na olympijských hrách boli aj Zuzana Rehák-Štefečeková, Danka Barteková či Martina Moravcová.

Na budúcoročnej olympiáde bude zrejme medzi najväčšie lyžiarske favoritky patriť Petra Vlhová. Už dnes historicky najúspešnejšia slovenská lyžiarka.

Slovensko by navyše mohlo vyťažiť aj z jednej z nových disciplín. V Pekingu bude mať premiéru ženský monobob.

"Z lanskej mládežníckej olympiády sa so striebrom v súťaži monobobov vrátila Viktória Čerňanská, pôvodne atlétka," upozorňuje na talentovanú športovkyňu Marián Šimo. 

Športovkyňa považuje účasť na najbližších zimných olympijských hrách za jeden z cieľov.

"V bobovej komunite malo prijatie moje disciplíny do olympijskej rodiny iba pozitívne ohlasy," hovorí bobistka pre Sportnet.

Ponúka sa otázka, či súčasné snahy dostať na olympiádu viac žien v budúcnosti nevyústia až do diskriminácie mužov.

"Diskriminácie mužov sa neobávam, lebo nemožná je už aj absolútna emancipácia. Muži vždy budú mať na športovanie viac času ako ženy, lebo len ony môžu rodiť deti," uzatvára Marián Šimo.