Jedným z cieľov Volley Teamu bolo vrátiť diváka na volejbal. Podarilo sa?
„Postupne sa to darí. Vo štvrtok bola na zápase proti Galatasarayu úžasná atmosféra. Ľudia nás hnali dopredu a aj vďaka nim sme siahali na výhru. Dlhé roky som niečo podobné na Slovensku nezažil. Diváci začali chodiť aj na zápasy Stredoeurópskej ligy. V Bratislave je náročný divák. Naším cieľom je, aby odchádzal so športovým zážitkom.“
Vo štvrtok ste siahali na postup proti silnému Galatasarayu, bol to herný vrchol vašej zostavy?
„Dúfam, že tento tím bude ešte napredovať. Stále to bolo len prvé kolo najnižšieho pohára. Tím sa len buduje, bol to zatiaľ len malý kúsok toho, čo chceme dosiahnuť. Chceme uspieť na Slovensku a v Stredoeurópskej lige. Tréner Zanini netajil, že cieľom je hrať Ligu majstrov. Ukázali sme, že má zmysel s týmto tímom pracovať, a verím, že sa podarí nájsť ďalších sponzorov. Nemôžeme však teraz dva mesiace žiť z jedného výsledku.“
Ako ďaleko je Volley Team od toho, aby mohol hrať v Lige majstrov?
„Všetko závisí od peňazí, ktoré sa momentálne snažíme len zohnať. Dnes to však so športom nie je dobré a vo volejbalom dupľom. Kluby z Česka a Rakúska síce v Lige majstrov hrajú, ale dosť vysoko prehrávajú, čo zas nepôsobí dobre na psychiku hráčov. To je druhá stránka veci. Nakoniec aj relatívne veľký klub z Ľubľany, ktorý vedie Stredoeurópsku ligu, ešte v Lige majstrov nevyhral. Rozpočet musíte mať oveľa vyšší a tím musíte budovať tiež inak, lebo ruské či talianske tímy sú o desať stupňov vyššie ako momentálne my. Nesmieme zabúdať, že v prvom rade musíme vyhrať ligu.“
Keď vás človek pozoruje na tréningu, tak by vám ťažko odhadoval štyridsiatku, na koľko rokov sa cítite?
„Momentálne po zápase s Turkami sa cítim na veľmi veľa. Som dobitý a unavený, no stále ma to baví a som šťastný, že mám priestor hrať špičkový volejbal. Aj keď telo už bolí oveľa viac, ako to bývalo pred rokmi.“
Zvládate náročné Zaniniho tréningy?
„Trošku mi dopraje oddychu, no gro tréningu zvládam a som tam. Ale musím povedať, že na konci tréningu mi dá vydýchnuť a berie na mňa ohľad.“
Zanini sa vrátil po roku na Slovensko, zmenil sa v niečom?
„Nie. Stále to je ten starý Zanini, ktorého som nazval volejbalovým buldogom. V niektorých chvíľach to až preháňa. Predsa len v 'nároďáku' to bolo iné, kde musel družstvo pripraviť za dva mesiace, plus tam mal vyššiu kvalitu. Tu musí vychovávať hráčov, ale stále to je profík telom aj dušou, niekedy až prehnane na môj vkus.“
Keď sa konkrétnejšie zahľadíte na váš tím, čo vidíte?
„Potenciál. Chalani napredujú. Príchodom Patáka a Kubša zavládol na prihrávke pokoj. Takisto máme troch talentovaných amerických legionárov, ktorých však ešte čaká dosť práce. Vidno, že prišli rovno z univerzity a chýbajú im skúsenosti. Najlepšie sa ukazuje Joe Sander, ktorý má v niektorých chvíľach svetové parametre. Myslím si, že o viacerých chalanoch budeme dosť počuť.“
Pri vzniku Volley Teamu bolo cítiť obrovské nadšenie, neopadlo po vyše roku?
„Samozrejme je tu stále obava, že nebude dostatok financií. Máme tu zatiaľ človeka, ktorý to financuje sám a potrebujeme partnerov. Stať sa môže hocičo, nie sme Trento, Cuneo či Macerata, ktoré fungujú ako dobre namazaný stroj. My stále kolieska do stroja len skladáme.“
