Červená, ružová a žltá. Fixky navigujú Svitka do cieľa

Štefanov Svitko, ilustračná snímka.
Štefanov Svitko, ilustračná snímka. (Autor: TASR/AP)
Miloslav Šebela|8. jan 2018 o 17:41

Každý jazdec na Rely Dakar má so sebou GPS, ale použiť ho môže len vtedy, keď odstúpi zo súťaže.

BRATISLAVA. Základom je nestratiť sa. To bolo kedysi prvé pravidlo jazdcov na Rely Dakar. Pred štartom dostal každý mapu, k nej mal vlastný kompas. Údaje o etapách boli strohé.

„Dostali sme roadbook. Ale inštrukcie boli písané štýlom: Choďte po hlavnej ceste, pozor, bude na nej diera, pozor skok. Alebo prídete do dediny a v nej odbočíte do inej dediny. Lenže v Afrike nemali žiadne značenie. Nevedeli sme, kam ísť,“ smial sa pri spomienkach v dokumente BBC Šialenstvo v púšti Michel Delannoy, ktorý štartoval v roku 1979 na prvom ročníku Dakaru.

V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch bola púštna rely dobrodružstvom. Noc na Sahare neplánovane strávili aj jazdci, ktorí Dakar vyhrali a stali sa legendami. Blúdil každý. Prejsť navyše aj sto kilometrov nebolo nič výnimočné.

„V roku 1988 sme sa v jednej etape stratili tak, že som mal obavy, že sa už odtiaľ nedostaneme,“ spomínal šesťnásobný víťaz Dakaru Karel Loprais.

Jazdí sa podľa notesa

Už vtedy existovali rôzne druhy navigačných zariadení. Organizátori ich však zakázali, pretože boli extrémne drahé a nie všetci účastníci si ich mohli dovoliť. Nechceli, aby pretekári mali rozdielne podmienky.

Kto to nepozná, ťažko pochopí, aké je to náročné. Dávať v teréne pozor na cestu, vyhýbať sa kameňom a zároveň sledovať roadbook. A pritom rozmýšľať, predvídať a byť stopercentne koncentrovaný.


Štefan Svitko, slovenský pretekár

Preto vznikol roadbook, teda itinerár trasy. Zo začiatku nebol vôbec detailný. A skôr to bolo niečo v štýle, že z Bratislavy do Košíc cestujte cez Žilinu a Poprad. S tým rozdielom, že v púšti išli pretekári podľa azimutu. Teda uhla, ktorý bol daný na kompase.

Stačila malá odchýlka a ľahko sa v púšti stratili.

V 21. storočí je navigácia dostupná už prakticky každému. Lenže na Dakare je používanie GPS zakázané, hoci ho každý súťažiaci dostane. Stále sa jazdí podľa poznámkového bloku. Po štyridsiatich rokoch je však opis trasy oveľa detailnejší.

V poznámkach sú pomocou piktogramov opísané prekážky, diery a miesta, kde má jazdec zmeniť smer. Okrem toho je tam aj vzdialenosť od štartu a od predchádzajúceho záznamu.

Etapu si vymaľujú fixkami

Roadbook na etapu dostanú pretekári len večer pred štartom. Nik teda vopred nevie, kadiaľ trasa povedie.

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Motorizmus»Červená, ružová a žltá. Fixky navigujú Svitka do cieľa