Tvár samá modrina, dolámané kosti aj nos. Ale pohár dvíhať môžem, tešil sa

Kapitán hokejistov Zvolena RADOVAN PULIŠ sledoval rozhodujúci zápas vo finále proti Popradu iba z tribúny. V druhom stretnutí série totiž po tvrdom zákroku utrpel viacnásobné zlomeniny v oblasti tváre. Vlastne celá jej pravá časť bola jedna veľká modrina.

Pri oslavách titulu však nemohol chýbať. Prevzal majstrovskú trofej a splnil si aj ďalšiu tradičnú povinnosť – trénera Petra Oremusa oblial žltou tekutinou.

Čo ste to naňho vyliali?

Niečo dobré sladké, bude sa to fajne lepiť, určite nám zajtra poďakuje (smeje sa).

Ako sa vám na ten posledný zápas pozeralo z tribúny?

Veľmi ťažko. Boli to najťažšie okamihy mojej kariéry. Strašne som chcel chlapcom pomôcť, ale veril som im, lebo viem, aké majú srdce a odhodlanie. Ukazovali to celú sezónu. Preto sme majstri.

Zvolenu vypadlo vo finále okrem vás viacero kľúčových hráčov, v piatom zápase sa po tvrdom hite zranil aj Fín Mikko Nuutinen. Neobávali ste sa, že tím už toľko strát neutiahne?

Bolo to ťažké. Ale chalani nás nahradili srdcom. Mali sme tím nabitý hráčmi, ktorí mali jeden cieľ. A či bol niekto viac produktívny alebo menej, každý vedel, aká je jeho úloha a každý ju plnil. A aj tí, čo boli produktívni, zároveň blokovali strely. A aj tí, čo blokovali strely, boli zároveň produktívni. Preto sme majstri.

Aké bolo vaše zranenie z druhého finálového zápasu?

Mal som na štyrikrát zlomené tri kosti a plus nos. To je šport. Štyri hodiny ma operovali, mám štyri platničky v tvári. Bolo to dosť zlé, ale vďakabohu, už je to lepšie. Pri dvíhaní pohára to vôbec neprekážalo. Horšie je, že mám zašité celé vnútro, stehy trošku bolia, ale je to v pohode.

Čo tento titul pre vás znamená?

Veľa. Keď som sem prišiel, povedal som, že získam titul. A aj som to splnil.

Kedy ste si uvedomili, že Zvolen môže získať titul?

Mal som telefonáty s pánom trénerom, vedel som, ako chce toto mužstvo skladať. Vedel som, že má obrovský potenciál. To ma presvedčilo.

Zdalo sa, akoby to bola pre Zvolen suverénna sezóna. vyhrali ste základnú časť, v play off ste prehrali iba dva zápasy. Čo bolo pre vás najťažšie?

Najťažšie bolo vyrovnať sa so zraneniami. Ale ako som spomínal, toto mužstvo ukázalo veľký charakter a zaslúžene sme majstri.

Majstrovský pohár ste dvíhali nad hlavu spolu s Petrom Zuzinom a ďalšími. Prečo ste sa tak rozhodli?

Nášho kustóda Pedra, bohužiaľ, náhle opustila mamička. Sľúbil som pred sezónou, že keď vyhráme titul, tak ho dostane prvý. A ďalší? Celý rok ma chalani zastupovali, keď som bol zranený. Nechcel som to preberať sám. Toto mužstvo malo všetkých silných jednotlivcov, nielen jedného.