Habšudová: Dnešné úspechy našich tenistov? My by sme ich tak nebrali

BRATISLAVA. Nie tak dávno bol slovenský ženský tenis vnímaný vo svete ako značka kvality.

Víťazstvo v Pohári federácie v roku 2002 ohlasovalo úspešnú éru, v ktorej sa Daniela Hantuchová a Dominika Cibulková prepracovali medzi svetovú elitu a niekoľko ďalších hráčok sa k nej priblížilo. 

V roku 2014 malo Slovensko v najlepšej stovke rebríčka WTA päť tenistiek, ešte v roku 2018 štyri. V súčasnosti, prvý raz v ére samostatnosti, Slovenka v Top 100 chýba.

Ani medzi mužmi nie je situácia oveľa lepšia. Jediným Slovákom v prvej stovke je Norbert Gombos na 95. mieste.

Slovenský tenis v posledných rokoch už neoslavuje turnajové víťazstvá, ale každý postup do ďalšieho kola na grandslamovom podujatí. 

Čo sa skrýva za týmto prepadom?

Sportnet oslovil v téme bývalú svetovú desiatku Karin Cílekovú-Habšudovú, generálneho sekretára Slovenského tenisového zväzu Igora Mošku, trénera Vladimíra Pláteníka, ktorý prácu zväzu dlhodobo kritizuje, či rešpektovaného trénera Emila Miškeho.

Moška: Kužmová a Schmiedlová sa vrátia

"Nahradiť Cibulkovú a Rybárikovú, ktoré skončili doslova zo dňa na deň v mladom veku, len tesne po tridsiatke, je naozaj ťažké," hovorí Moška.

V nedávnej minulosti figurovali v elitnej päťdesiatke rebríčka Viktória Kužmová, Anna Karolína Schmiedlová aj Jana Čepelová. Prvé dve však doplatili na pokles formy a horšie výsledky, Čepelová najmä na zdravotné problémy.

Do súčasnej nepriaznivej situácie zasiahla aj koronakríza. Mnoho menších podujatí organizátori zrušili a hráčky majú problém zbierať body do rebríčka. 

"Keď toto všetko dáte dokopy, je to veľa nepríjemných faktorov. Ale som presvedčený, že Viktória Kužmová a Anna Karolína Schmiedlová sa čoskoro do stovky vrátia," tvrdí Moška.

Argumentuje postavením Schmiedlovej v takzvanom rebríčku Race, ktorý odráža iba výsledky za aktuálnu sezónu. V ňom je  Schmiedlová na 65. mieste, v oficiálnom hodnotení je na 117. mieste.

Viktória Kužmová končila sezónu 2019 na 52. mieste, o rok neskôr bola na 96. pozícii. V júni 2020 ukončila spoluprácu s trénerom NTC Michalom Mertiňákom.

Jej súčasným tréner Tomáš Hrunčák je zároveň životný partner tenistky. Nepatrí však nepatrí do trénerského tímu NTC.

"Máme špeciálnu zmluvu o spolupráci. Hráčka si vyberá aj financuje svoj realizačný tím a STZ jej vytvára tréningové podmienky v NTC," vysvetľuje Moška.

Pláteník: Zväzu chýba koncepcia

"Určite nemôžme očakávať, že Slovensko bude mať vždy hráčky ako Hantuchová, Cibulková či Rybáriková. Ale, to, že nemáme tenistku ani v prvej stovke je smutné.

Absolútne ma to však neprekvapuje. Už roky zastávam názor o nekoncepčnej práci Slovenského tenisového zväzu s mládežou," hovorí bývalý tréner Dominiky Cibulkovej Vladimír Pláteník. 

"Výber talentov podlieha čisto rozhodnutiu rady trénerov STZ, takže vlastne neexistujú žiadne kritériá a vytvára sa tým bublina.

V nej vybrané talenty podporujeme v NTC do ich tridsiatich rokov a aj dlhšie, namiesto toho, aby sme rozširovali základňu a konkurenciu, kde by možno aj tí menej talentovaní, ale ctižiadostiví dupali na krk vybratým supertalentom. Títo hráči sú si totiž istí svojou pozíciou, neurobia nič navyše a hýbu sa v priemernej úrovni," kritizuje Pláteník. 

Za veľký problém považuje tiež to, že chýba koncept výchovy hráčov po celom Slovensku. Slovenský tenisový zväz má Národné tenisové centrum v Bratislave a v súčasnosti je vo výstavbe ešte druhé centrum v Košiciach.

"Čakáme len na zázrak, že nejaký fanatik vychová niekoho, ako to bolo aj s väčšinou našich top hráčov," hovorí Pláteník. 

Generálny sekretár Moška oponuje: "Za posledných sedemnásť rokov sme mali päť finalistov juniorského grandslamu a troch víťazov. Takže skoro každý druhý rok sme vychovali hráča úspešného na juniorskom grandslame. V tom vidieť koncepčnú prácu."

Hráči sa uspokoja, nemajú ambície

Karin Cíleková-Habšudová aj Pláteník naznačujú ďalší problém - súčasná generácia hráčov má podľa nich iný prístup k tenisu, než jej predchodcovia.

"Takmer všetko to, čo sa dnes považuje u našich tenistov za úspech, sme my za úspech nepovažovali, chceli sme patriť medzi svetovú špičku," hovorí pre Sportnet Cíleková-Habšudová.

"Nevidím u nich veľké ambície. Pochádzajú z malej krajiny a už to, že sa „niekam“ dostali vo svetovom rebríčku, akoby ich uspokojilo. Nepociťujú žiadny tlak, je to veľmi pohodlná pozícia," vraví bývalá svetová desiatka. 

"My sme sa museli vedieť postarať sami o seba, podmienky sme si vytvárali sami a ďalšie možnosti sa nám otvárali postupnými úspechmi," dodáva.

Skvelý príklad aktívneho hráča, ktorý sa sám prebojoval do svetovej špičky, je podľa nej Filip Polášek, víťaz štvorhry na Australian Open 2021.

"Boli sme zvyknutí na každodenný tlak a vedeli sme, že ak nebudeme najlepší v ročníku, každú sezónu prídeme o privilégiá. Tým pádom sme boli nútení rýchlejšie napredovať a nikto si nemohol dovoliť do 30-tich rokov sa ponevierať po tenisových turnajoch nižších kategórií," súhlasí s Cílekovou-Habšudovou aj Vladimír Pláteník.

Problém s nastavením ambícií u slovenských tenistov vníma aj bývalý tréner českej tenistky Karolíny Muchovej Emil Miške.

"Vládne tu atmosféra priemernosti. Urobíme si, čo máme, taký štandardík, a vybavené. Či príde úspech? Uvidíme, možno motyka vystrelí. A keď nie, tak nič sa nedeje," povedal renomovaný tréner v rozhovore pre Sportnet.

Česko možno pokojne označiť za ženskú tenisovú veľmoc. V elitnej stovke rebríčka je momentálne deväť českých tenistiek, Češky vyhrali šesť z posledných desiatich ročníkov tímovej súťaže Pohár federácie.

"Česi majú obrovskú výhodu, majú stále hrajúce vzory a mladí sa na ne chcú doťahovať. Napodobniť ich. Mladé hráčky, aj keď sú niekde na 500. mieste sveta, môžu trénovať so skúsenými. A vedia, že raz môžu byť tiež špička," hovorí Miške, ale jedným dychom tiež dodáva:

"Nemôžeme si brať príklad iba z Česka. Aj Česi robia veľa vecí zle. Ak chceme pomôcť slovenskému tenisu, riešenie nie je len v tom, že by sme mali robiť to, čo už niekto robí. Skôr je to o tom, aby sme dali hlavy dokopy a urobili možno aj niečo nové. To, čo tu ešte nebolo. Nebojme sa byť výnimoční."

Bez podpory to nejde

Všetci oslovení sa však zhodujú, že tenis je finančne náročný šport a bez podpory je ťažké sa v ňom presadiť. 

O tenis má záujem množstvo detí, no nie všetky majú skutočnú ambíciu byť raz profesionálni hráči.

"Rodičom stačí, aby deti športovali. Keď sme mali pred pätnástimi rokmi 4000 detí, tak 3000 z nich by rodičia radi videli v pozícii profesionálneho hráča. Dnes máme možno 5500 detí, ale iba 500 rodičov chce mať z nich profesionálov," opisuje situáciu generálny sekretár STZ.

Podobný problém je však podľa neho v mnohých krajinách.

"Každý rok sa náklady zvyšujú, najmä po štrnástom roku života. V úvode juniorskej kategórie sa začína výrazná investícia do cestovania, finančná a aj časová," opisuje Cíleková-Habšudová.

Pre mnohé rodiny už v tomto momente začnú výdavky prevyšovať ich možnosti.

"Tam je dôležité, aby vstúpilo do hry NTC a pokrylo časť výdavkov najmä u detí, ktoré sa javia naozaj šikovné a začal s nimi pracovať aj koncepčne," vraví.

"V momente, keď začne tenista hrať juniorské turnaje ITF a chce mať profesionálne podmienky, treba rátať zo sumou šesťdesiat až sto tisíc eur ročne, vrátane platu trénera a cestovných nákladov," ponúka konkrétne čísla Pláteník.

Národné tenisové centrum by malo podľa svojich cieľov pomáhať najmä hráčom do 23 rokov. Najmladšou hráčkou v tíme je trinásťročná Renáta Jamrichová.

Ostatní tenisti majú pätnásť a viac rokov. Okrem mladých hráčov je však súčasťou tímu aj viacero hráčov vo veku 23 a viac rokov.

Hraničných 23 rokov má Alex Molčan a v priebehu roka budú mať 23 aj Viktória Kužmová, Tereza Mihalíková a Lukáš Klein. O rok staršia je Rebecca Šramková.

Traja hráči prekračujú hranicu výraznejšie - Anna Karolína Schmiedlová má 26 rokov, Filip Horanský 28 rokov a Norbert Gombos 30.

"Chceme podporovať mladých hráčov, aby sa dostali do elitnej stovky," prízvukuje Moška.

Hráči, ktorí majú viac rokov dostávajú zmluvu o spolupráci na solidárnom princípe. "Musia časť svojich príjmov dávať naspäť do NTC na výchovu mladých hráčov," dodáva.

"NTC je výborný projekt, a bez jeho pomoci by bol tenis ešte v zložitejšej situácii. Aktuálna situácia si však vyžaduje prehodnotiť krátkodobé aj dlhodobé stratégie podpory a práce s juniormi," myslí si Cíleková Habšudová.

Najviac podpory by podľa nej mali dostať mladí hráči od dvanásť rokov.

"Starého psa novým kúskom nenaučíte," hovorí bývalá svetová desiatka na margo toho, že deti vo vyššom veku už môžu mať vytvorené nesprávne návyky.

Kde sú úspešní juniori?

Viacero mladých slovenských tenistov dosiahlo úspech na juniorských grandslamových turnajoch. Väčšine z nich však nevyšiel prechod medzi dospelých. Nie je to nič výnimočné. 

Veľa špičkových svetových tenistov nikdy nedosiahlo výraznejších úspech medzi juniormi a naopak, mnoho úspešných juniorov nikdy neprerazilo medzi dospelými.

"Je to prirodzené, lebo veľa úspešných juniorov nezvládne tlak z očakávania. Osobne si myslím, že mnohí jednoducho potrebujú skúsených trénerov, ktorí im pomôžu prekonať toto ťažké obdobie," myslí si Pláteník.

 "V poslednom čase však nájdete slovenského juniora v prvej stovke juniorských rebríčkov len zriedkavo," dodáva.

Medzi chlapcami je momentálne v prvej stovke iba 16-ročný Peter Benjamin Privara na 41. mieste. Medzi dievčatami sú najvyššie 27. Radka Zelníčková a 28. Bianca Behúlová. Obe budú mať v tejto sezóne osemnásť rokov.

"V každej krajine nájdete hráčov, ktorí sa nedostanú v ženskej a mužskej kategórii tak vysoko, ako im predpovedali juniorské výsledky," pridáva sa Karin Cíleková-Habšudová.

"Je to aj o tom, v akom veku dosiahli juniorské úspechy - či je to v roku, keď opúšťajú juniorskú kategóriu alebo skôr," vysvetľuje bývalá tenistka.

Kedy prejsť medzi dospelých?

V juniorskej kategórii predstavuje každý rok výrazný rozdiel. Tenisti môžu hrať na juniorských grandslamoch až do osemnástich rokov.

Američanka Cori Gauffová napríklad v roku 2017 ako trinásťročná hrala vo finále juniorského US Open proti šestnásťročnej Amande Anisimovovej. Už o dva roky neskôr však prešla až do tretieho kola ženského US Open. Hoci je vekom stále juniorka, sústredí sa iba na ženské turnaje. 

Tereza Mihalíková či Viktória Kužmová hrali juniorské podujatia až do osemnástich.

"Chybu u nás vidím najmä v plánovaní turnajov. Naši hráči začínajú hrať veľmi neskoro turnaje ženskej a mužskej kategórie. U žien je to potrebné ešte skôr ako u mužov," vysvetľuje Cíleková-Habšudová.

V ženskej kategórii je bežné, že sa do popredia tlačia veľmi mladé hráčky. Až sedem hráčok elitnej dvadsiatky dnes nemá viac ako 23 rokov. Mužov v takomto mladom veku je vo svetovom hodnotení v najlepšej dvadsiatke päť.

"Iste, je lákavé mať aspoň nejaký úspech v juniorskej kategórii, ale na to sa tenis nehrá - juniorských víťazov si nik nepamätá," dodáva Cíleková-Habšudová.