Livio Magoni o ňom hovorí, že je najdôležitejším členom tímu. Počas sezóny je trénerom, kameramanom, šoférom či masérom. Nepríjemné chvíle prežíval počas prvého kola slalomu v Aare, v ktorom Petra Vlhová urobila obrovskú chybu. A on bol staviteľom trate.

„Je to kvôli tebe, vraveli mi. Síce s úsmevom na tvári, ale dali mi to poriadne vyžrať,“ priznal MATEJ GEMZA.

Rozhovor vznikol ešte pred tým, ako Vlhová oznámila ukončenie spolupráce s hlavným trénerom Liviom Magonim.

Prevláda u vás po skončení lyžiarskej sezóny skôr radosť či únava?

Pocity sú zmiešané. Hneď po spečatení veľkého glóbusu bola, samozrejme, radosť. Prvý deň bola emócia najsilnejšia. Na druhý deň pri odovzdávaní trofeje to už nebolo také spontánne. Bola tam radosť, únava a zadosťučinenie za snahu nielen počas uplynulej sezóny, ale za prácu počas niekoľkých rokov.

Na konci sezóny bolo na celom tíme vidieť obrovskú únavu. Aký je život lyžiarskeho trénera?

Keď stretnem známych, hovoria mi, že som akýsi zostarnutý. Ten život nie je žiadny. Život podriadite tímu a pretekárovi. Ani Petra nemala súkromný život a všetko podriadila výsledku.

Je to stále to isté – kopec, hotel, presun. Stále je to o práci. A aj keď máme deň voľna, hlava je stále na svahu, myslí, čo bude treba o dva - tri dni či o týždeň.

Niekoľko mesiacov v roku ste mimo domova. Ako to vníma rodina?

Moja rodina je veľmi tolerantná. Umožňuje mi to skvelá manželka, deti to vnímajú trochu citlivejšie. Dvanásťročný syn už natoľko nutne otca nepotrebuje, ale šesťročný sa ešte chce postískať, tomu chýbam. Ale tešia sa, keď tím, v ktorom je aj ich otec, niečo dosiahne.

Koľko hodín počas sezóny priemerne spíte?

Spím rád a veľa. Niekedy sú to štyri hodiny, niekedy šesť, inokedy osem. Počas sezóny je však telo v tom strese nastavené tak, že už o 5.30 sa zobudím, aj keď nemusím. A rozmýšľam, čo sa bude diať o hodinu či dve.

Najväčší stres je počas pretekov. Čo vtedy máte na starosti?

Ráno je inšpekcia trénerov s delegátmi a riaditeľmi pretekov. Skontroluje sa trať, čo býva ešte za tmy. Ide sa na rozjazdenie, musím zabezpečiť kameru, keď treba, postaviť trať.

Potom si s Petrou dáme dve - tri jazdy na rozjazdenie. Nasleduje prehliadka trate, po ktorej zaujmem miesto na trati aj s kamerou. Podávam informácie. Druhé kolo to isté.

Po pretekoch musíme všetko zbaliť, nič nezabudnúť, pomôcť servismanom. Nasleduje poobedňajší tréning, po ktorom mám na starosti aj regeneráciu a Petru masírujem. Potom ešte pomôžem Liviovi nachystať videorozbor, večera a spánok.

V Aare ste boli aj staviteľom jedného zo slalomových kôl. Beriete to ako poctu?

Minulú sezónu som bol napísaný ako autor trate v Ofterschwangu, ale preteky sa zrušili. Takže teraz som mal premiéru vo Svetovom pohári. Je to pocta. Trate stavajú len tréneri z veľkých tímov, ktorí sú rokmi overení. Niekedy k tomu pustia aj mladších, lebo vo Svetovom pohári nebudú večne.

Pri vašej staviteľskej premiére Petra Vlhová urobila v piatej bránke obrovskú chybu a takmer vypadla. Čo ste vtedy prežívali?

Tréner sa snaží postaviť to, čo sa stavia na tréningoch, aby to mal pretekár jednoduchšie. Ale nie vždy to vyjde. Ako aj v mojom prípade. Boli to hrozné pocity. Chcete svojej zverenke pomôcť a napokon je to za dobrotu na žobrotu. A ostanem najväčší hlupák. Prečo som to tak postavil, prečo som to nedal inak a ďalšie veci.

Dali vám to ľudia z tímu takto pocítiť?

Samozrejme, síce s úsmevom na tvári, ale dali mi to poriadne vyžrať. No vidíš, to je kvôli tebe, vraveli mi. Aj keď všetci dobre vedeli, že moja porcia toho, čo sa stalo, bola minimálna. Ale dali mi to najavo, aby bolo v tíme trochu veselšie.

Vlhová hovorila, že si predstavovala, aké náročné je bojovať o veľký glóbus, ale realita bola napokon oveľa horšia. Čo bolo pre vás najťažšie?

Náročné bolo všetko, pre mňa najmä presuny, vybavovanie rôznych miest, príprava tréningových tratí a k tomu celé toto obdobie s covid-19. Papiere, administratíva, testovanie. Keď je však človek v tempe, zvládne to. A keď sa darí a prichádzajú výsledky, je to motivujúce. Človek ráno vstane a povie si: idem ďalej.

Čo bolo nové a netradičné v uplynulej sezóne?

Začiatok sezóny bol veľmi dobrý. Keď Petra v troch pretekoch vyhrala, vedeli sme, že absolvovala vydarenú prípravu. V strede sezóny nastal mierny prepad, bolo to náročné, keďže preteky boli husto za sebou.

Prvýkrát sme stratili akúkoľvek možnosť trénovať medzi pretekmi. Išli sme zo slalomu na zjazd, zo zjazdu na obrovský slalom. Kým ostatné pretekárky išli domov trénovať, my sme len súťažili.

Napokon ste absolvovali všetky preteky vo Svetovom pohári. Bolo to v pláne od začiatku sezóny alebo vás k tomu prinútili okolnosti?

Plán bol nastavený podľa toho, ako sa vyvinie január. Aký bude mať Petra bodový náskok, resp. stratu, a podľa toho sa rozhodneme, či sa oplatí bojovať a máme na veľký glóbus alebo sme tak vzadu, že si radšej zachránime niečo malé (malý glóbus, pozn. red.).

Tým, že január nevyšiel úplne super, ale stále sme boli v hre, jednoducho sme museli prijať úlohu, že ideme všetko a nemáme inú šancu ako zbierať každý bod.

Povedala vám niekedy Petra, že už nevládze a má toho dosť?

To, že mala toho dosť, nám nemusí ani hovoriť. Videli sme to na nej nielen počas sezóny, ale aj počas letnej prípravy. Mali sme aj náročnejšie chvíle, ale prekonala všetko, my s ňou a na konci prišlo to, čo prišlo. Všetci vieme, prečo sme to robili.

Najväčšie trápenie mala v obrovskom slalome, ktoré zlomila až víťazstvom v Jasnej. Prečo jej to v najtechnickejšej disciplíne nešlo?

V Söldene a Courcheveli bola tretia, potom vypadla. Nešťastný bol Semmering, kde po prvom kole viedla a druhé kolo zrušili. Odvtedy to šlo k horšiemu. Pretekárska duša či hlava je dosť citlivá, keď stratí istotu, človek viac premýšľa, hľadá chybu.

Petra potrebovala zájsť v pretekoch len jedno dobré kolo, v ktorom by sa chytila. Potrebovala nájsť istotu. Trápila sa až do pretekov v Jasnej, kde to zlomila.

V tomto ročníku si vyskúšala všetky možné typy snehu. Aký podklad jej najviac vyhovuje?

Každá lyžiarka má osobnú danosť, ktorá ju na niečo predurčuje. Niekto je mladší, niekto silovejší, iný technickejší. Na jednom podklade dokáže zájsť slalom rýchlejšie, iný jej jednoducho nesedí a nevie to dať, ani keď je vo forme. Petre nevyhovujú diery a hladký ľad. Všetko medzitým je dobre.

Aký podiel na Vlhovej úspechoch má hlavný tréner Livio Magoni?

Jeho podiel je veľký, obrovský. On je motor, ktorý poháňal Petru dopredu. Je to workoholik, ktorý nedá vydýchnuť nielen pretekárovi, ale ani žiadnemu členovi tímu. Pravdepodobne to je tá cesta, alebo jedna z ciest, ako dosiahnuť takýto výsledok.

Spolupracujete už päť sezón. Čo všetko vás naučil?

Nehovorím, že je to môj druhý otec, ale určite je to môj profesor, ktorý ma veľa naučil. Trénerskú školu nemám, vzdelávam sa len praxou. A Livio je môj učiteľ, veľký učiteľ. Viacerí tréneri ma uznávajú aj za to, že vidia, koľko rokov s Liviom spolupracujem, a vedia, čo to obnáša.

Počas sezóny s ním trávite viac času ako s rodinou. Ako to zvládate?

Prebieha to dobre, sadli sme si. Livio je temperamentnejší, ja som pokojnejší a možno to nás vyvažuje. Keď máme slabšie chvíľky, jeden druhého podporíme a ideme ďalej.

Vlhová má medaily z majstrovstiev sveta, dva malé glóbusy a jeden veľký. Aké dôležité je pre ňu získať na budúci rok medailu z olympiády?

Z hľadiska Petrinej kariéry je to posledný kúsok, ktorý jej chýba k všetkým víťazstvám a oceneniam, ktoré dosiahla. Do jej kariérnej skladačky chýba už len toto jediné puzzle.

Olympiáda je špecifická. Sú to jednorazové preteky ako na majstrovstvách sveta. Svetový šampionát je raz za dva roky, olympiády raz za štyri roky. Je to iné a trochu cennejšie. Pre všetkých v tíme je to výzva, aby sme to dosiahli.

Vlhová povedala, že prioritou v budúcej sezóne nebude veľký glóbus. Znamená to, že vás nebude vôbec zaujímať?

Aj keď si pretekár povie, že to nie je priorita, ale o to, čo už získal, sa snaží aj v budúcnosti. Aj keď to nemusí byť priorita. Keď bude možnosť, Petra oň určite zabojuje. Každú sezónu je to však náročnejšie. Okrem Mikaely Shiffrinovej sú tu stálice zo Švajčiarska, Talianska, ku ktorým pribudne aj Katharina Liensbergerová.

Po sezóne ste testovali materiál v Jasnej, boli ste u prezidentky Zuzany Čaputovej. Mali ste čas aj na oslavu?

V tomto období nie je možnosť bujaro oslavovať. Všetko prebieha v pokoji v rámci rodinného kruhu. Po testovaní a prijatí u pani prezidentky sme sa rozliezli domov. Už sme štandardní občania a tá sláva rýchlo prejde.

Už viete, kedy začnete s prípravou na novú sezónu?

Zatiaľ nepadol presný deň začiatku prípravy. Teraz máme voľno a každý si chce oddýchnuť s najbližšími, s ktorými sme celú jeseň či zimu neboli.

Môžete si konečne aj dlhšie pospať?

Ráno vstávam aj podľa toho, kedy ma príde mladší syn skontrolovať, či som v posteli. Zvyčajne to býva medzi polnocou a treťou ráno.