Bývalý hokejový reprezentant troch krajín - Československa, Kanady a Slovenska PETER ŠŤASTNÝ pozorne sleduje zápasy olympijského turnaja v Canada Hockey Place.
Zahrali ste si počas vašej kariéry NHL aj v tejto hale?
"Nie, tesne sme sa míňali. Ja som končil a arénu vo Vancouvri krátko potom dokončili."
Kto vyhrá olympiádu?
"Kanada má naozaj fantastické mužstvo. Ale sú tu Rusi a najmä systém turnaja, ktorý po základnej skupine už stojí na jednom zápase. Ja držím palce najviac Spojeným štátom. Na olympiádu som prišiel s celou svojou rodinou iba kvôli synovi Palkovi. Preto jeho tímu najviac žičím."
Keby bolo finále USA - Slovensko?
"Aj tak by som si želal víťazstvo Ameriky. Synov úspech je pre mňa najdôležitejší. Ale slovenských hráčov tiež milujem, dobre ich poznám, sú to stále aj moji chlapci. Neberiem to zas tak dramaticky, ide o šport, nie o vojnu. Na slovenskom hokeji mi vadí jeho prezident Juraj Široký so svojou protizákonnou minulosťou. Je to obrovská hanba pre celú krajinu, že prokuratúra s tým nevie pohnúť."
Ako sa vám pozdávajú výkony syna Paula v americkom drese?
"Hrá v pohode i keď očakávam, že jeho útok sa bude zlepšovať, zvýši produktivitu. Spolu s manželkou a deťmi sa tešíme, že hrá na takejto nádhernej olympiáde. Unikátny zážitok. Chýba nám tu len druhý Syn Janko, ktorému sezóna nevychádza podľa predstáv a teraz má svoju robotu na farme Saint Louis."
V čom sa vaši synovia hokejovo odlišujú?
"Janko je typ ako bol môj starší brat Marián. Agresívnejší, vhodnejší na krídlo, i keď tiež vie prihrať. Veľa sa o tom spolu rozprávame, rešpektujem jeho myslenie a snažím sa mu vhodne poradiť. Janko si dávno uvedomuje, že nemá toľko talentu ako Paľko, no nikdy nežiarlil. Paľko je rodený center ako som býval ja. Vníma hru, má zmysel pre konštruktívnu prihrávku. Je pevný na korčuliach, o niečo ťažší ako som bol ja. Má robustné kosti, čo je výhoda, keď je rozbehnutý."
Radíte mu aj teraz?
"Iste. Sme na to obaja zvyknutí od detstva. A som rád, že ma počúva. V poslednom čase som naňho vplýval, že by mal zlepšiť úspešnosť na buly. V minulosti bol pod hranicou päťdesiat percent, už sa posunul nad ňu. Paľko má otvorenú myseľ, cítim že si ma váži. Keď sa pohybuje v prostredí NHL asi dobre počúval kto bol jeho otec, čo dosiahol. Je príjemné, keď signály z okolia vnímavo spracuje a dá aj najavo."
Aký výsledok od neho očakávate s tímom USA vo Vancouvri?
"V prvom rade, aby ma prekonal, čo nebude preňho vysoká latka. Ja som bol v drese Československa v Lake Placide piaty, so Slovenskom v Lillehammeri šiesty. Od neho sa dá reálne očakávať medaila."
Videli ste stretnutie Slovensko-Česko. Čo vravíte?
"Slováci ma príjemne prekvapili, hrali dobre. Zápas mohol skončiť v riadnom čase 1:1 alebo 2:2. Rozdiel bol v tom, že Jágr gól dal a Žigo Pálffy v šanci nie. To bolo kľúčové momentum Jágra, na ktorom sa všetko zvrtlo. Treba mu to uznať. Bol nabudený, bojoval o puk a potom sa k nemu priklonilo aj šťastie. Bolo vidno ako hral pri mantineloch telom aj hlavou."
Riešili by ste zakončenie nájazdu inak ako Pálffy?
"Možno keby Pálffy pri nájazde zdvihol puk, bol by to gól. Zrejme to chcel dať pomedzi nohy. Tentoraz mal smolu. Ale so Žigom by som si netrúfal ísť na blafáky. On je hráč, ktorý viac nájazdov premení ako naopak. Pritom brankár má zhruba 70 percentnú úspešnosť. Zo štyroch blafákov by mal tri chytiť. No výnimoční zakončovatelia ako je Žigo dokážu premeniť zo štyroch aj tri."
Ako ste prežívali, keď strelil Jágr gól do siete Slovenska?
"V tomto zápase som, prirodzene, viac držal palce Slovákom. Ale už pred zápasom som vravel, že v podstate ešte o nič nejde. Formát turnaja je taký. Umožňuje každému aj po troch prehrách v základnej skupine vyhrať zlato."
Aké to pre vás bolo, keď sa vaša tvár objavila na veľkej obrazovej kocke vypredanej arény, kde ste z každej strany žiadaný o interview?
"Veľmi si to vážim. Kanadu milujem, táto krajina mi dala úžasne veľa, narodili sami v nej deti. Zažil som v nej najkrajšie roky na ľade a možno aj mimo ľadu. Kanada je silno demokratická a to ma motivuje."
Slovensko už vo Vancouvri získalo dve medaily.
"Teším sa, dlho sme nemali žiadnu, prvá sa zrodila až v Turíne. Ale je to také, no zaujímavé. Kuzminová môže pretekať za Slovensko a môj syn Palko v minulosti nemohol. Kuzminovej to veľmi prajem, zaslúži si uznanie. Keď si vybrala Slovensko je to pre našu krajinu pocta a veľká výhoda. Najmä pre funkcionárov."
