Športovci priberajú, pribúdajú depresie. Pre pandémiu niektorí skončia

Športovci nevideli svojich spoluhráčov mesiace, mnohí si od pohybovej aktivity odvykli.

Športový psychológ PETER KURAČKA radí, ako ľahšie zvládať obdobie počas pandémie a znížiť riziko zranenia pri návrate.

Aký dopad na športovcov a deti môže mať fakt, že sa mesiace nešportuje?

V niektorých prípadoch väčší, inde menší. Všetko záleží od toho, v akej miere ostanú pri športe a či vôbec.

Dôležité je športovať aspoň v obmedzenom režime. Sú ľudia, ktorí naďalej trénujú a na nich to nemusí mať žiadny dopad. Sú však aj takí, ktorých aktivita nie je vysoká a vtedy môže byť dopad veľký.

Šport je zo zdravotného hľadiska veľmi dôležitý, pomáha človeku byť psychicky aj fyzicky v pohode. Keď chýba, dochádza k zníženému fyzickému zdraviu.

Aké môže mať dlhodobá strata pohybu následky?

Niektorí majú sklon k obezite, pri deťoch môže dôjsť k zhoršeniu niektorých aspektov fyziologického vývinu. V súčasnosti je silným trendom sedavý životný štýl a šport predstavuje dôležitú kompenzáciu tohto trendu.

Deti sedia pri vyučovaní, pri robení úloh, pri hraní hier a sledovaní televízie. To je opak toho, čo vyžadujú zdravé fyziologické potreby.

Šport má nezastupiteľné miesto pri návrate do rovnováhy. Ak šport chýba, môže nastať významný problém.

Okrem pohybovej aktivity a klasického vybitia energie chýba mladým kontakt s rovesníkmi. Keď nerobia, čo ich baví, môže dochádzať k nárastu depresívnych stavov.

Mladí ľudia potom vo väčšej miere kontaktujú linky dôvery a psychologickej pomoci.

Môžu ľudia na šport zanevrieť a úplne s ním skončiť?

Samozrejme, aj to sa môže stať. Verím, že tých prípadov bude čo najmenej. Športová aktivita je zvyková činnosť. Keď je niekto naučený športovať, pokračuje. Akonáhle zvyk stratí, môže skončiť.

Ak prestane s aktivitou na niekoľko mesiacov, čo je náš prípad, stane sa, že aktivitu úplne zanechá. Jednoducho stratí návyky a už sa k ním nedostane. Pretože to nedokáže.

Buď športovú aktivitu nahradí niečím iným, alebo nemá toľko motivácie, vnútornej sily, aby sa k nej vrátil. Chce to istú vôľu.

Sú aj presnejšie čísla, koľko ľudí môže skončiť?

Zatiaľ neviem o žiadnych štatistikách, bude sa to riešiť následne, keď táto situácia skončí.

Čo so športovcom robí, keď namiesto behania po ihrisku musí sedieť doma?

Myšlienky sú rôzne. Väčšine detí chýba kontakt v kolektíve a myslia na kamarátov.

Práve kolektív vie byť veľkým motivačným faktorom. Niektorým pri športe teraz chýba popohnanie a majú problém s motiváciou. Raz na tréning idú, raz nie.

Ťažšie je prinútiť sa ísť behať do lesa, ako naháňať sa po ihrisku s kamarátmi. V kolektíve aj keď sa mi nechce, ľahšie sa namotivujem.

Ako by sa športovci mali správať počas pandémie? Akú alternatívu by mali mať?

Odporúčam pracovať s cieľmi. Stanoviť si nejakú métu, ktorú chcem v danom období dosiahnuť. Povedať si napríklad, koľko tréningov chcem za týždeň absolvovať a koľko kilometrov chcem prebehnúť. Prípadne si stanoviť čas, aký chcem dosiahnuť.

Zároveň ciele treba vyhodnocovať a úspechy osláviť. Pretože najmä ľuďom z kolektívnych športov chýba eufória, radosť. Keď vyhráme, všetci sa spolu tešíme, čo teraz nie je.

Viem, že je to ťažšie, ale treba pracovať s malými čiastkovými a tréningovými cieľmi.

Môže sa stať, že športovci priberú?

Áno, stáva sa to v mnohých prípadoch. Aktivity majú športovci menej, strava zostáva rovnaká, preto logicky dochádza k priberaniu.

Dokonca dochádza k zhoršeniu stravovacích návykov. Ľudia stratili kontakt, preto si ho kompenzujú tým, že si dajú niečo chutné, v mnohých prípadoch nezdravé. Jednoducho povedané, stravou si nahrádzajú pocit pôžitku.

Nehrozia hráčom po spustení súťaží a takej dlhej prestávke zranenia?

Je väčšie riziko. Telo nie je pripravené na daný pohyb, čo môže dopadnúť zle. Na zranenia si treba dať veľký pozor nielen pri deťoch, ale aj dospelých.

Dôležitý je postupný nárast aktivity, čo však ľudia nie vždy dokážu. Ideálne je niekoľko týždňov iba trénovať a až potom začať so súťažením.

Mali by sa podľa vás súťaže začať?

Tak ako všetko v živote, aj toto má dve strany. Šport je pre nás veľmi potrebný, ale na druhej strane sme v zlej pandemickej situácii. Nastali sprísnené opatrenia, čo je dôležité rešpektovať.

Zdravie je dôležité - ale všetkých ľudí, nie iba mladých. Musíme brať ohľad na starších spoluobčanov, ktorí sú v tomto období najzraniteľnejší.

Bol by som rád, keby sme mohli športovať, ale na druhej strane chcem, aby sme zvíťazili nad covidom.

Ak budeme pracovať zodpovedne a budeme sa snažiť súpera s názvom covid-19 poraziť, o to skôr sa vrátime k športovaniu. Verím, že už čoskoro začnú čísla klesať.