Utorok, 11. mája, 2021Meniny má Blažena

Už nie sme detičky, ktoré sa nechajú biť, tvrdí tréner Žiliny

Už nie sme detičky, ktoré sa nechajú biť, tvrdí tréner Žiliny

Pavol Spál|19. apr 2021 o 08:30

Láka Pavla Staňa Kmotrík do Slovana?

Nebyť jeho gólu, Artmedia Petržalka by sotva zažila svoju najslávnejšiu éru.

Ako hráč sa zviditeľnil v lete 2005 rozhodujúcim gólom v 120. minúte v 1. predkole Ligy majstrov do siete Kairatu Almaty, ktorý odštartoval senzačnú púť v milionárskej súťaži. PAVOL STAŇO tvrdí, že ho viac poznajú v Poľsku, kde desať rokov hrával.

Keď ho vlani vymenovali za trénera Žiliny, bolo to prekvapenie. Predtým bol iba asistent trénera pri juniorke, kde mal na starosti videoanalýzy.

Dnes vedie tretí najmladší tím na svete, so Žilinou figuruje na štvrtom mieste vo Fortuna lige. 

Pôsobíte veľmi pokojne, vyzeráte, že vás len tak niečo nerozhodí. Máte takú povahu, alebo to v sebe dusíte? 

Neprekážajú mi chyby, kým nie sú účelové, či tendenčné. Každý má na chybu právo. Keď však vidím a cítim, že niečo bolo urobené naschvál, alebo je tam nejaký zámer, tak sa dokážem vytočiť viac, ako hocikto iný. Je to iba uhol pohľadu. Snažím sa však byť pokojný a nad vecou. Aj keď nie vždy sa to dá.

Bývalý tréner Žiliny Adrián Guľa tvrdil, že dnešní mladíci majú úplné iné myslenie. Priznal, že viacerým dal druhú aj tretiu šancu. Robíte to aj vy? 

Na mladíkov sa pozerám trošku ináč. Stále beriem to, že ich mentalita nie je taká, ako skúseného hráča. To znamená, že sú labilnejší, citlivejší, majú právo spraviť viac chýb. Všetko to berieme do úvahy. Stávajú sa veci, že keď hráči uletia, ale to patrí k veku. Dôležitá je ich následná reakcia. A tiež ich spätná väzba. A najdôležitejší je samozrejme výkon na ihrisku. 

Máte výhodu, že v dnešnej dobe nemôžu hráči utekať do barov, či na diskotéky, keďže sú zatvorené. Ako to vnímate? 

Pozerám sa na to trochu inak, pretože aj mladý hráč musí mať priestor svojim spôsobom si vyčistiť hlavu. Kým nie sú prekročené hranice, tak chlapci majú právo sa zabaviť. Musia však vedieť, že kedy, ako, či v akej forme. To je dôležité. 

Niektorí futbalisti majú v zmluvách, že sa musia vyhýbať extrémnym športom. Vy ste vášnivý motorkár. Povolili by ste jazdu aj vašim hráčom? 

Aj počas mojej hráčskej kariéry bolo v zmluve zakotvené, že trebárs v prípade zranenia hrozilo pozastavenie výplaty, či prerušenie zmluvy. Ako aktívny hráč som už motorku mal, dosť som lyžoval a tiež hrával hokej. Doplnkové športy vždy hráča rozvíjajú. Som za, len sa treba vyhnúť vyhrotením situáciám. A neriskovať až príliš. Motorka je jedna z vecí, ktorá vyčistí hlavu, aj dnes ma občas privezie na tréning. 

Vlani v marci sa klub MŠK Žilina dostal do likvidácie. Väčšina hráčov prvého tímu dostala hromadnú výpoveď. Napriek tomu ste vytvorili tím, ktorý je dnes vo Fortuna lige na štvrtom mieste. Ako je to možné? 

Mal som na začiatku aj šťastie, že sme v januári 2020 zobrali do prípravy chlapcov, ktorí sú súčasťou dnešného kádra. To sa ukázalo ako kľúčové. Pol roka sa s nami mohli pripravovať na ďalšiu sezónu. Vedeli, že čo od nich chceme. Počas covidovej prestávky sme to dobre uchopili, chlapci poctivo trénovali. A zvykli si na intenzitu. Dnes to už dokážeme prenášať aj do zápasov. 

Veľa hráčov však naskočilo rovno z druhej ligy. Väčšinou šlo o tínedžerov bez skúseností s najvyššou súťažou. Trebárs so Slovanom ste dvakrát remizovali. Nie ste prekvapený, ako sa vám darí? 

Futbalisti MŠK Žilina. (Autor: TASR)

Prekvapilo nás to všetkých, lebo pred začiatkom sezóny sme si nekládli takéto vysoké ciele. Modlili sme sa, aby sme sa dostali do prvej šestky a vyhli sa záchranárskym prácam. To bola priorita. Nevedeli sme, ako to mužstvo odpáli. Nevedeli sme, ako sa chlapci adaptujú, ako zareagujú po nevydarenom zápase. Všetko bolo pre nás nové. Dokázali sme však hrať vyrovnané partie so Slovanom, na tie zápasy sa dalo pozerať. Aj fanúšikovia súpera dokázali oceniť, že sme vždy kládli favoritom veľký odpor. Teší ma, že chlapci ukázali niečo, v čo sme dúfali. 

Žilina má tretí najmladší tím na svete s vekovým priemerom 21 rokov. Nepripadáte si ako tréner dorastencov? 

Už v príprave sme odohrali dobré zápasy proti tímom z najvyššej poľskej súťaži. A mladí chalani ukázali, že nie sú chatrní. Dokážu sa postaviť čelom aj starším hráčom. Dôležitý je potenciál a parametre, ktoré majú. Sú na celkom slušnej úrovni. Platí to o technickej vybavenosti, bežeckom prejave, ale aj takticky. Priebežne meníme štyri herné systémy a nemáme s tým nejaký problém. Aj to nám svojim spôsobom pomáha. 

Trebárs Lipsko zvyčajne nekupuje futbalistov nad 24 rokov. Nemáte v Žiline určenú podobnú hranicu? 

Nie. Našou snahou je však získať mladých hráčov, ktorí sa ľahšie formujú. A potom ich môžeme rýchlejšie posunúť. Na druhej strane, ak je na trhu kvalitný hráč, ktorý dokáže akceptovať naše podmienky, tak sa tomu nebránime. Takého hráča je však veľmi ťažké nájsť. Naši chlapci už prezentujú nejakú úroveň. Na druhej strane hráč, ktorého kúpime, by mal byť u nás ťahúňom – rozdielový hráč. 

Žilina v poslednom čase vychovala najviac hráčov pre reprezentáciu, či európske kluby. Niektorí z nich by sa mohli časom vrátiť. Viete si predstaviť, že by v Žiline ukončil kariéru trebárs Peter Pekarík, ktorý má 34? Nebol by pre Žilinu starý? 

Treba tu brať široký aspekt argumentov a v neposlednom rade aj názor manažmentu na čele s majiteľom klubu. U nás je to spolupráca všetkých ľudí. Museli by sme to vyhodnotiť. Nedá sa na to jednoznačne teraz odpovedať. Hráč musí byť v prvom rade dostupný. Záleží, že ako je daná pozícia obsadená. Viem, že som to povedal alibisticky, ale tak to je. 

Tréner Adrián Guľa pred zopár rokmi v Žiline zaviedol metódy, či systém, ktorý je sčasti zažitý vo veľkých kluboch. Pokračujete v tom? 

Základy, ktoré tu Guľa postavil, sú dobré. Nadväzujeme na jeho prácu, samozrejme so zmenami, ktoré nový realizačný tím preferuje. Využívame však zdravé zásady, ktoré tu boli nastavené. Boli tu otvorené programy trebárs na kontrolu dýchania. Mentálna príprava hráčov a stravovanie. Strašne veľa vecí sme v Žiline vyskúšali a stále fungujú. Trošku sme však zmenili štýl. 

Ktorí tréneri vás najviac ovplyvnili? 

Ovplyvnila ma nielen pozitívna, ale aj negatívna stránka trénerov. Snažím sa na futbal pozerať svojim očami – hráča. Na vlastnej koži som zažil, že čo mi pomáhalo, ale ma naopak demotivovalo. Takto pred troma rokmi som ešte ako hráč končil svoju poslednú prípravu. Viem akým spôsobom sa dajú hráči posunúť, ako sú pripravení. Kedy majú makať naplno, či oddychovať. 

Ovplyvnil ma trebárs súčasný tréner RCD Huesca Pacheta, ktorý ma viedol v Korona Kielce. Dal mi iný pohľad na obrannú fázu. V Poľsku som zažil trénerov – motivátorov, utkvelo mi v pamäti ich nastavenie do zápasov. Prišli tam trebárs tréneri, ktorí mali nemeckú školu – zameranú na disciplínu. Z každého som si zobral niečo.

Ovplyvňujú ma aj svetoví tréneri najvyššej kategórie. Z nich asi najviac Pep Guardiola. Najmä preto, ako dokáže pracovať s rôznymi štýlmi. A to v rôznych krajinách a tiež s rôznymi tímami. A ten efekt je stále dobrý. Páči sa mi aj Jürgen Klopp. Zaujímavý je aj Marcelo Bielsa. Veľa sa rozprávame v rámci realizačného tímu, mám okolo seba šikovných chalanov. Vzájomne sa dopĺňame, čo je naša sila. 

Ako hráča vás najviac preslávil gól v drese Artmedie Petržalka proti Kairatu Almata, ktorý znamenal postup. Nakoľko ovplyvnil vašu kariéru? 

V tom čase ma možno trošku zviditeľnil na Slovensku, ale potom som si roztrhol krížny väz v kolene. A po ďalšej sezóne som odišiel do Poľska, kde som pôsobil až do štyridsiatky. Myslím, že sa mi tam celkom darilo. V Poľsku som bol chvíľu rekordér, čo sa týka legionárov. Možno som tam zostal viac v pamäti ako na Slovensku. Patril som tam k najlepšie strieľajúcim ligovým obrancom. Nechal som tam väčšiu brázdu ako na Slovensku. 

Petržalka bola vtedy na hrane neúspechu. Váš gól proti Kairatu následne nakopol Artmediu k senzačnému postupu do skupiny Ligy majstrov. Stúpol ste vtedy v očiach trénera Vladimíra Weissa, či majiteľa Ivana Kmotríka? Zachránili ste im veľké peniaze. 

To už je otázka na nich. Vtedy som mal sťaženú pozíciu, lebo som prišiel do tímu, ktorý bol majstrom. Mužstvo bolo kvalitné, za pochodu sa ešte dopĺňalo. Snažil som sa presadiť. V domácej lige som vtedy odohral najviac zápasov. Aj v Lige majstrov som naskakoval do hry pravidelne, ale nemal som až takú veľkú minutáž. Vtedy ma to mrzelo, bol som trošku sklamaný. Teraz to vnímam inak. Každý musí bojovať o svoje šťastie. 

Čo bolo za úspechom vtedajšej Petržalky? 

Do Artmedie boli vtedy ťahaní hráči z celého Slovenska. Ja som prestúpil z Trnavy. Neskôr prišiel Juraj Halenár, či Marián Čišovský. Podržal nás brankár Juraj Čobej. Zišla sa partia dobrých chalanov, ktorí poctivo dreli. Mali sme dobrého trénera Vladimíra Weissa. Aj šťastie k tomu patrilo. Všetko sa musí poskladať tak, aby to zapadlo. V tomto prípade sa nám to podarilo. Kolektív rozhodol o tom, že sme boli úspešní. 

Ako vás ovplyvnil tréner Weiss. Čo ste si od neho zobrali? 

Tam bola tvrdá ruka. Vedel, čo chcel a vedel to do nás dostať. Vedel ovplyvniť výkony jednotlivcov. 

Aj vy vládnete tvrdou rukou? 

V rámci nášho plánu musia chlapci robiť to, čo od nich vyžadujeme. Je to rovnováha medzi disciplínou na ihrisku a benevolentnosťou mimo neho. Je dôležité nájsť balans. Myslím, že sa nikto nesťažuje. 

Prvé trénerské skúsenosti ste nabrali ešte v Termalica BB Nieciecza ako asistent trénera, však? 

Najprv som sa vrátil na Slovensko, kde som viedol Krásno nad Kysucou v tretej lige. Bol som tam pol sezóny a potom som išiel až do Nieciecze. 

Páčil sa mi agresívny futbal. Toto sa nám pomaličky dostáva pod kožu aj v Žiline. Už nie sme tie detičky, ktoré sa nechajú biť. Už sa dokážeme postaviť. Aj keď moji hráči ešte dnes dostanú zopár faciek, ale už sa adaptujú.


Pavol Staňo, tréner MŠK Žilina

V Poľsku ste prežili desať rokov. Čo by ste odtiaľ preniesli na Slovensko? 

Páčil sa mi najmä ten ruch okolo futbalu. Veľa fanúšikov. Televízie dávajú nonstop priame prenosy. V štúdiách sa rozoberajú zápasy. Je to porovnateľné so západnou Európou. Aj štadióny patria medzi elitu. Toto všetko hrá veľkú rolu. Prichádzali tam tréneri zo zahraničia. Páčil sa mi agresívny futbal. Toto sa nám pomaličky dostáva pod kožu aj v Žiline. Už nie sme tie detičky, ktoré sa nechajú biť. Už sa dokážeme postaviť. Aj keď moji hráči ešte dnes dostanú zopár faciek, ale už sa adaptujú. Chceme byť agresívni, ale v rámci fair play. 

Nieciecza bola vtedy svetovou raritou. Dedina so sedemsto obyvateľmi patrila medzi elitu poľskej ligy. 

Stretli sme sa tam vtedy partia starších futbalistov. A dokázali sme zdolať aj Legiu Varšava. Je tam síce malý štadión, ale veľmi útulný a komfortne vybavený. Väčšina klubov zo slovenskej ligy im môže závidieť tréningové centrum. 

Raketovo ste odštartovali trénerskú kariéru. Neláka vás trebárs majiteľ Slovana Ivan Kmotrík do Slovana? 

S pánom Kmotríkom sa samozrejme poznáme. V Žiline však mám rozrobenú robotu, spolupráca s majiteľom Antošíkom je výborná. Nemám žiadne bočné úmysly. 

Pavol Spál sa prioritne venuje futbalu, okrem toho hádzanej, boxu, MMA a občas aj hokeju. Ako reportér sa zúčastnil na MS vo futbale v roku 2010, EURO 2016 a na MS v hádzanej 2009. Od roku 2009 nechýbal takmer na žiadnom zápase slovenskej futbalovej reprezentácie.

Súvisiace články