Novinári sa pýtali, či sme na tom tak zle, že potrebujeme Čecha

Ste prvým cudzincom, ktorý vedie na Slovensku nejaký reprezentačný futbalový výber. Dal vám to niekto pocítiť?

"Som českým trénerom na slovenskej pôde. Keď som podpísal zmluvu na futbalovom zväze, tak som poskytol jeden rozhovor. Nebudem toho pána menovať.

Pýtal sa, či je Slovensko na tom až tak zle, keď ho musí trénovať český tréner. Snažím sa robiť prácu, ktorá je prospešná. Som rád, že sa výberu do 21 rokov podarilo po šestnástich rokoch postúpiť na veľký turnaj.

Aspoň aj človek, ktorý mi to vtedy povedal, vidí, že to malo zmysel. Na Slovensku sa cítim ako doma. Pôsobím tu s prestávkou osem až deväť rokov."

V slovenskom futbalovom prostredí sa pohybujete od roku 2007. Aký máte z neho dojem?

"Pre mňa ako trénera reprezentácie do 21 rokov je skvelé, že v slovenskej lige dostávajú mladí hráči priestor.

Nastupujú pravidelne, čo inde v zahraničí, trebárs v Česku, neplatí.

Na druhej strane, ubudlo starších a skúsenejších hráčov, mladíci sa potom nemajú príliš od koho učiť. Preto niekto povie, že súťaži chýba viac kvality. Je to dosť ovplyvnené ekonomickou situáciou."

Ďalším krokom by malo byť pre vás áčko, či už na Slovensku, alebo v Česku. Čo vy na to?

"Nad tým nepremýšľam. Bolo by odo mňa absolútne nekolegiálne, ak by som dnes povedal, že premýšľam nad postom trénera A-mužstva.

Či už na Slovensku, alebo v Česku. Snažím sa robiť svoju prácu najlepšie, ako viem. Dokonca som predĺžil zmluvu so súčasným výberom o ďalší kvalifikačný cyklus. Zatiaľ ma to napĺňa. Súvisí to aj s výsledkami. Postúpili sme na majstrovstvá Európy a všetci sme spokojní. Môže však prísť aj horšie obdobie."

Aký je rozdiel trénovať mladíkov do 21 rokov v porovnaní s hráčmi v klube?

"Futbalisti v dvadsaťjednotke sú považovaní stále za mladých. Hoci by to už mali byť hotoví hráči, ktorí pravidelne nastupujú v seniorskom futbale. Keď pred vami stojí futbalista, ktorý má tridsaťpäť, tak je aj komunikácia s ním iná. Tam už cítiť, že má niečo za sebou.

Nikdy som nemal problém so staršími ani s mladšími. Čo sa týka národného tímu, tak pracujete s výberom približne päťdesiatich hráčov. Máte možnosť si vybrať to najlepšie, čo hrá v slovenskom futbale.

V klube pracujete približne so sedemnástimi hráčmi a brankármi. Tam už veľký priestor na kombináciu alebo výber hráčov nie je."

Ste bývalým reprezentantom, zahrali ste si v španielskej i nemeckej lige. Nakoľko je pre trénera výhodou, že bol úspešným hráčom?

"Po mojom príchode k tímu ma môj asistent Oto Brunegraf predstavoval hráčom.

Niektorí ani nepoznali moju kariéru, ale ďalší možno vedeli, že som hrával na najvyššej úrovni. Hráči zrejme vnímajú, že ich nevedie tréner bez akejkoľvek hernej praxe, čo je dosť dôležité a podstatné.

Netvrdím, že tréneri, ktorí nehrali vrcholový futbal, sú zlí, aj keď majú trochu hendikep. Mojou výhodou je, že sa dokážem do pozície hráčov vcítiť. Sám som si to prežil. A vďaka tomu dokážem v určitých situáciách reagovať, ako hráč potrebuje."

V roku 1991 ste to s Olomoucom dotiahli až do štvrťfinále Pohára UEFA, kde vás veľmi tesne vyradil Real Madrid. Ako si na to spomínate?

"Tím bol výborne poskladaný pod vedením trénera Karla Brücknera. Nemali sme síce nadštandardnú kvalitu, ale fungovali sme ako mužstvo.

Strávili sme spolu veľa času aj mimo ihriska. Zápasy proti Realu boli zážitkom, na ktorý sa krásne spomína. Neskôr už ako hráč Teneriffe som čelil Realu v španielskej lige ešte trikrát a jeden zo zápasov sme aj vyhrali."

Nastúpili ste aj proti Barcelone.

"Viem, na čo myslíte. Už ako hráč Sparty Praha som v Lige majstrov v roku 2000 nepremenil penaltu. Bola to smutná epizóda v mojom futbalovom živote."

Sparťania vám vtedy vyčítali, že ste ich obrali o víťazstvo. Čelili ste nepríjemným narážkam fanúšikov?

"Praha je síce veľká, ale ľudia si ma všimli. Niektorí sa cítili ukrivdení a naštvaní. Jeden taxikár mi to dal najavo."

A kričal na vás, aby ste odtiahli späť na Moravu. Ako ste to znášali?

"Bol som zvyknutý, že keď sa mi darilo, tak ma oslavovali, a keď nie, tak ma zatracovali. To k tejto profesii patrí."

V poslednom čase sa na Slovensku veľa hovorí o úpadku hokeja pre zanedbanú prácu s mládežou. Ako je podľa vás na tom mládežnícky futbal na Slovensku?