BRATISLAVA. Pred vyše troma rokmi bojoval o život. Bol na dovolenke v Chorvátsku so svojím kamarátom Michelom Miklíkom.
Pri jazde na skútri ho oslepilo slnko, narazil do obrubníka a preletel do betónového stĺpa. „Našťastie som mal na hlave prilbu,“ tvrdí hokejista Patrik Lušňák.
Po nehode sa zobudil v nemocnici v Šibeniku, odkiaľ ho transportovali do Splitu, kde ho operovali. Mal zlomenú lícnu kosť, prasknuté čelo i nosovú prepážku.
Po dvoch týždňoch pozorovania sa letecky presunul do nemocnice na Kramároch a neskôr do nemocnice v Piešťanoch.
„Bol som obklopený doktormi, ktorí hovorili, že hokej hrať nemôžem. Každý náraz mi vraj môže niečo spôsobiť,“ opisuje Lušňák.
Koniec v Poprade? Neviem, čo som urobil
Bol v najlepšom hokejovom období. Mal 28 rokov a dohral druhú sezónu v KHL za Slovan. V posledných dvoch rokoch tiež hral za Slovensko na majstrovstvách sveta.
„Už som sa zmieroval s tým, že končím. Vtedy prišiel za mnou syn a povedal mi: Tati, chcem, aby si hral hokej. To ma opäť naštartovalo,“ spomína slovenský hokejista.
Za pár mesiacov od nehody pribral pätnásť kíl. Aj preto bol návrat na ľad poriadne náročný. Postupnými krokmi to však zvládol. A po roku si opäť zahral súťažný hokej. Za Zvolen.
V polovici sezóny odišiel do Košíc, vlani hrával v Nitre a aktuálnu sezónu začal v Poprade. Už po štyroch zápasoch v Tipos extralige však v klube skončil.