Najmladší tréner na Slovensku? Mal som obavy, či ma budú hráči rešpektovať, prezradil

Ostrieľaní štyridsiatnici, päťdesiatnici či šesťdesiatnici, ktorí majú kariéru dávno za sebou. Tak vyzerá drvivá väčšina trénerov vo futbalových kluboch na Slovensku.

Výnimkou je Telovýchovná jednota Družstevník Očová, kde tím dorastu vedie 18-ročný PATRIK ĽUPTÁK. V kabíne tak dáva pokyny nielen o rok mladším hráčom, ale dokonca svojim rovesníkom.

Nemali ste ešte behať po ihriskách? Prečo ste sa v tak mladom veku dali na trénovanie?

Futbalu som sa začal venovať až ako štrnásťročný, preto mi chýbajú niektoré technické zdatnosti. Vážne zranenie nemám, no fyzicky na tom tiež nie som najlepšie. Vybral som si preto inú cestu.

Hrať desať - pätnásť minút v okresnej triede, v tom zmysel nevidím.

Rozhodol som sa preto dať na trénerstvo a venovať sa mu naplno. Viem, že by som mohol hrávať aj popri tom, no chcem robiť jednu vec a poriadne.

Ako ste sa k trénovaniu dostali?

Pred dvomi rokmi som na sociálnej sieti zachytil informáciu, že klub z Očovej organizuje tréning žiakov. Hoci som dlhšie nehral, išiel som si zahrať.

Po čase som začal robiť ISSF manažéra a po sezóne prišli funkcionári za mnou, či nezoberiem aj funkciu trénera. Za príležitosť a dôveru ďakujem prezidentovi klubu Pavlovi Pivoluskovi.

Povedal som si, že to vyskúšam a popri práci vedúceho som sa začal pripravovať na trénerskú licenciu. Problém však bol v tom, že som nemal osemnásť rokov, preto som si musel chvíľu počkať.

Po dovŕšení dospelosti som úspešne absolvoval kurzy v Rimavskej Sobote a Lučenci.

Ste najmladším trénerom na Slovensku?

Mladšieho nepoznám. V histórii možno bol niekto mladší, no pochybujem, že sa venoval dorasteneckej kategórii.

Keďže kurzy nikto mne veku podobný nerobil, je pravdepodobné, že som v súčasnosti naozaj najmladším. Nie je to však pre mňa až tak dôležité, upozorniť na seba chcem hlavne prácou a nie vekom.

Nedávno na kurze bola pre mňa česť počúvať lektorov ako Peter Štefaňák, ktorý mi ukázal, že práca trénera nespočíva len v rozdaní lôpt, ako to na dedinách často býva.

Zistil som, že rola kouča je oveľa dôležitejšia a futbal sa dá robiť oveľa viac do hĺbky. Práve preto moja príprava na tréning zaberie niekedy aj hodinu.

Vo vašom veku trénerstvo nie je úplne bežné. Nemali ste preto pochybnosti?

Priznám sa, mal som obavy, či ma budú hráči rešpektovať. S väčšinou som v mládežníckych kategóriách hrával, preto som čakal kadečo.

Od niektorých som starší o rok, iní sú rovnako starí ako ja. Miestami tam teda chýba autorita, no vyvíja sa to dobrým smerom. Zatiaľ je to tak päťdesiat na päťdesiat.

Chalani si mysleli, že budeme len hrať futbal a zabávať sa. Zobrali sme to však serióznejšie a pochopili, že od nich budem očakávať aj niečo viac.

Minulý víkend na prípravnom zápase v Dobrej Nive za mnou prišiel pán, ktorý chválil mužstvo za progres. Vraj chalani už pri futbale aj rozmýšľajú, menia tempo hry, čo je pre mňa ako trénera veľká odmena.

Aké máte s tímom ambície?

V prvom rade dohrať kompletnú súťaž. Nemyslím to len z hľadiska pandémie, ale celkovo. Aby neprišli absencie, hráčske zranenia alebo iné nepríjemnosti.

Čo sa týka umiestnenia, skončiť chceme do polovice tabuľky. Poviem to však inak, chceme skončiť do tretieho miesta.

V dorasteneckej súťaži ObFZ Zvolen je totiž len päť tímov, čo je vzhľadom na minulosť nesmierne smutné. Bežne ju hrávalo štrnásť tímov, no dnes je s dorastom na strednom Slovensku obrovský problém.

Čím to je, že nie je taký záujem?

V piatej lige dorastu skupina C je len sedem tímov, do okresnej ligy starších žiakov sa prihlásil len jeden celok. Je to bieda, mladí ľudia nemajú o šport záujem, radšej sa hrajú na počítači.

Väčšia iniciatíva by mala ísť zo strany zväzov. Začali turnaje ako McDonald's CUP, čo je správny krok a vidno ho aj na prípravkách. Tých je neúrekom a futbal v týchto kategóriách funguje.

Problém však nastáva od starších žiakov a v doraste sa prehlbuje úplne.

Brať príklad by sme si mohli od Maďarov či Čechov. V Maďarsku je v každej dedine tréner, ktorý sa venuje deťom profesionálne.

Puskásova Akadémia je jednou z najlepších na svete a Maďari na EURO konkurujú Francúzom či Nemcom.

Pri Čechoch obdivujeme Sláviu Praha, aké má výsledky. Pozrime sa však, ako napreduje. To nie je o Číňanoch, ktorí kúpili klub, ale o Čechoch, ktorí zaň hrávajú.

Vo Fortuna lige máme len málo slovenských hráčov. Možno by bolo na čase zamyslieť sa a implementovať limit pre legionárov. A začať viac zapájať našich mladých. U mňa bude vždy prioritou dávať priestor domácim chlapcom.

Aké sú vaše trénerské ambície?

Po minulej sezóne som rozmýšľal nad posunom do iného, vyššieho klubu. Prehodnotil som to však a zatiaľ sa chcem venovať chalanom tu v Očovej.

Potrebujem sa zdokonaliť a keď zhodnotím, že som pripravený, budem rozmýšľať nad presunom. Plánujem si urobiť B licenciu, láka ma jedna z prvých mládežníckych líg. Ak by som dostal takúto ponuku, určite by som ju prijal.

V najbližších rokoch chcem zostať pri mládeži a až potom by som rád prešiel k mužskému futbalu. Nemám sny, že raz budem trénovať Manchester United alebo Real Madrid, vnímam svet reálnejšie.

Ak by som to dotiahol do druhej ligy, bol by som spokojný.