Pani Dana Zátopková želala zdravie – ostatným

BRATISLAVA. Dana a Emil Zátopkovci sú iste najslávnejším manželským párom športovej histórie. Dovedna získali päť zlatých olympijských medailí.

Na hrách v Helsinkách 1952 dve v priebehu hodiny. On v behu na päť kilometrov, ona v hode oštepom. Spolu utvorili devätnásť svetových rekordov. Pravda, až na jeden utvoril všetky bežec. V rodine Zátopkovcov však žiadne porovnania – kto je viac – neznamenali nikdy nič.

Blahodarný smiech

Emil zomrel 22. novembra 2000. Pani Dana si tichú a hĺbavú spomienku necháva pre seba pri pravidelnom skrášľovaní manželovho hrobu na Valašskom Slavíne v Rožnovskom skanzene.

((piano))

Slávna atlétka sa neuzavrela do smútku, lebo krásny vzťah aj v tých najťažších chvíľach utužoval i smiech.

Dana Zátopková

• Narodila sa 19. septembra 1922 v Karvinej-Frývalte
• Rodné meno: Ingrová
• Šport: atletika, hod oštepom.
• Najväčšie úspechy: OH: 1948 - 7., 1952 - 1., 1956 - 4., 1960 - 2. Majstrovstvá Európy: 1950 - 5., ME 1954 - 1., ME 1958 - 1.
• Svetový rekord: 55,73 v Prahe 1958.
• Ocenenia: Olympijský rad v striebre, Čestný diplom Medzinárodného výboru fair play pri UNESCO.

„Emilov humor bol strhujúci. Plný ľudovej múdrosti a vtipných povrávok, v ktorých sme často nachádzali odpovede na prípadné krivdy. U nás to fungovalo tak, že Emil zabával, ja som bola jeho prvou usmiatou poslucháčkou,“ vysvetlila Dana Zátopková v rozhovore pre SME (28. 6. 2004).

Emil a Dana Zátopkovci sa narodili 19. septembra 1922. „Mamička Zátopková tvrdila, že Emil sa narodil niečo po polnoci, takže je o niekoľko hodín starší,“ spomínala pani Dana.

Známa je Emilova odpoveď: „Mamička si to pamätať nemohla, lebo som pochádzal z ôsmich detí.“

Sobáš v deň narodenín

Legendárny športový pár zosobášili v roku 1948. Akože inak – 19. septembra. Dana Zátopková hovorila, že to bola láska na druhý pohľad. Na malých pretekoch ich niekto na zhodu dátumov upozornil.

Najskôr sa pozreli do občianskych preukazov, potom do očí, a dohodli si prvé rande. Podľa astrológov by mali byť čosi ako siamské dvojčatá.

„Hviezdy si z nás urobili dobrý deň, boli sme odlišné nátury. Pravda, okrem toho smiechu. Láska k atletike je samozrejme vecou, ktorá nemá s horoskopmi nič spoločné. Za to, že som si tento kráľovský šport tak veľmi obľúbila aj ja, vďačím výlučne Emilovi. Viete, ja som bola taká dievka samé hi-hi-hi a ha-ha-ha. Trošku sa prebehnúť, zahrať si. Ťopek (prezývka Zátopka) bol talent na tvrdý tréning ako nikto na svete. Bol úžasne cieľavedomý i praktický,“ vysvetľovala.

Zátopková najprv hrala hádzanú. So Slováckou Sláviou Uherské Hradiště bola majsterkou republiky. Na vysokej škole v Brne náhodou zobrala do ruky oštep.

„Na moje prekvapenie som trikrát za sebou získala česko-slovenský titul. V roku 1948 výkonom rovných štyridsať metrov. To bol presne olympijský limit, tak som sa dostala na hry do Londýna.“

Pani Dana hovorila, že sa vedeli poškriepiť na jedinej veci. S úsmevom dodala, že zásadnej. „Keď sme si sadli pod náš obľúbený orech v záhrade a otvorili si fľašku moravského vínka. Išlo o to, či sa budú spievať valašské, alebo slovácke pesničky. Emil je z Kopřivnice a ja z Uherského Hradišťa.“

Dom Zátopkovcov sa v pražskej Tróji stráca v zeleni, dá sa len vytušiť. Hneď nápis pri bráne upozorní, že vchádzate do domu láskavosti, dobrosrdečnosti a úsmevu. Na bráne mal vystrašiť nápis: „Pozor, zlý kocúr!“

S manželom Emilom.

Z oštepu zmeták

Pani Zátopková na rozohriatie vysypala zopár Emilových huncútstiev. Svoje víťazné oštepy si starostlivo schovávala.

Až raz zistila: „Praktik Ťopek začal oštepy likvidovať. Zo zlatého helsinského náčinia urobil zmeták, z viacerých zmajstroval vešiaky, z niektorých sú v kôlni hrable. Vraj také dobré drevo sa musí na niečo užitočné použiť. Ten víťazný z kontinentálneho šampionátu 1958 som zachránila pre športovú školu v Třinci, ktorá nesie naše mená, nejaké obstarožné kusy mi nechal. Na pamiatku.“

Dana Zátopková-Ingrová pochádza zo slávnej oficierskej rodiny. „Strýčko“ budúcej slávnej atlétky Jan Sergej Ingr bol ministrom národnej obrany Benešovej exilovej vlády v Londýne.

Úvodzovky sme k rodinnej väzbe významného generála z Buchlovíc a Ingrovcov z Vacenovíc (z tejto vetvy pochádza oštepárska olympijská víťazka) dali pre formálnu presnosť.

Krstný otec bol ministrom

Dana Zátopková vysvetlila omyl tradovaného príbuzenstva. „Generálovi Ingrovi som skutočne hovorila strýčku, hoci s mojím oteckom boli bratrancami. Obe rodiny sme si chodili za kmotrovcov. Sergej Ingr bol mojím krstným otcom. Keď sa schyľovalo k druhej svetovej vojne, strýčko emigroval. Otec nie, musel by nechať doma tri deti (Dana Zátopková mala dvoch bratov). To odmietol. Ani sa nenazdal, zatklo ho gestapo. Prežil Dachau i Buchenwald.“

Meno Ingr v rodnom liste kádrováci po februári 1948 mladej športovkyni prirodzene s radosťou pripomenuli.

„Mala som s tým ťažkosti. V rôznych dotazníkoch som ,strýčka' v emigrácii musela uviesť. Jeden z právnikov mi však medzi rečou poradil – kmotrovstvo predsa nie je príbuzenský vzťah.“

V pražskom dome.

Olympiáda je vrchol

Dana Zátopková považuje olympiádu za športový vrchol vrcholov. Tvrdí, že aj jej dnešná komerčná podoba má svoje čaro.

„Za našich čias neboli bitky o medaily také úporné, ale aj my sme si hovorili – je krajšie zvíťaziť, ako zúčastniť sa. Dlho som robila trénerku, takže som bola stále na pulze obdobia. Ani mi neprišlo, že sa športový svet tak úžasne zmenil,“ vysvetlila bývalá svetová rekordérka svoj pohľad na beh času.

A zháčila sa. „Viete, ono mi niečo predsa prekáža. Štve ma, keď si krajiny menia farby národných dresov. Holanďania majú byť oranžoví, Švédi žltí, Novozélanďania čierni, my bieli alebo červení. Pre mňa to znamená tradíciu.“

Česko si svoju legendu uctilo vo veľkom, ako sa patrí. Pani Dana sa zachovala typicky. Neustále želala všetko najlepšie a veľa zdravia gratulantom, píše sa na idnes.cz.

Napokon vyslovila aj svoje želanie: „Chcem si ešte trochu požiť. Aj keď človek nevie, či nežiada príliš veľa. Predsa, aj tá deväťdesiatka je nádherná. Nemôžem sa sťažovať. Mám zaujímavý život, bol plný práce a úspechov.“

Peťo z rozprávky

Manželov Zátopkovcov chcel režim po roku 1968 vymazať z pamätí.

BRATISLAVA. Emil Zátopek bol v rokoch 1948 až 1970 členom Komunstickej strany Československa, ale o politiku sa nezaujímal.

Medzi jeho najlepších kamarátov patril najmä francúzsky vytrvalec Alain Mimoun, ktorý bol častým návštevníkom v dome manželov.

V júli 1968 vyšiel protikomunistický manifest Dvetisíc slov. Manželia Zátopkovci ho podpísali medzi prvými.

Štvornásobný olympijský víťaz po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa protestoval proti okupácii pred ruským tankom.

V časoch normalizácie (od roku 1970) ho vyhodili z armády, zbavili ho všetkých ocenení. Pracoval ako pomocný robotník u geológov.

Hĺbil studne. „Sprvoti som tŕpla, že manžela zavrú, bol vysokým dôstojníkom. Ťopek sa nebál ťažkej práce, ja som sa bála o neho. Bol skvelý rozprávač. Po práci išiel klasicky do krčmy, kde mu platili rum za rumom.“

Dane Zátopkovej dovolili trénovať deti. V roku 1972 pozvali Zátopka na OH v Mníchove. Komunisti ho nechceli pustiť.

„Išiel až na zásah nemeckého spolkového kancelára Williho Brandta, ktorý rezolútne vyhlásil – ak nepríde Zátopek na olympiádu, odmietnem štátnu návštevu Československa. Zrazu prišiel ,befel', že Zátopek musí ísť. Celý deň som ho doslova drhla vo vani,“ spomínala Dana Zátopková.

Po novembri 1989 sa zavše objavili kritické hlasy proti manželom Zátopkovým, lebo svoje podpisy pod dokumentom verejne oľutovali.

„On by to nebol urobil, bol na to príliš hrdý. Ja som ho prehovorila. Stával sa z neho ,rumový kráľ', bála som sa, že prepadne alkoholu. Raz ho spoznal španielsky novinár, ako zablatený a špinavý kope. Prišiel s ním domov. Španiel sa rozplakal: Takto sa staráte o hrdinov? To bol dosť vážny moment na zamyslenie,“ hovorila.

Tak sme naše názory popreli, Emil si našiel prácu v dokumentačnom stredisku vtedajšieho ČSTV (bývalý riadiaci orgán československého športu).

„Beztak sme dlho nemohli von. Pustili nás spolu až na I. MS v Helsinkách 1983. Fíni ho mali za hrdinu. Oslovali ho: Hive Satu, Peka, čiže Výborne, rozprávkový Peťo, čo je hrdina severských detí.“