OLYMPIA, BRATISLAVA. Oheň bol symbolom olympijských hier už v antických časoch. Gréci si práve ohňom pripomínali legendu, podľa ktorej ho Bohom z Olympu vzal Prométeus a dal ho ľuďom. Počas súťaží horel vždy na štadióne.
Vo štvrtok v Olympii pred chrámom bohyne Héry zapálili oheň pre hry v Rio de Janeiro. Veľkňažná oheň získala parabolickým zrkadlom z lúčov slnka.
Ceremoniál, v ktorom vystupujú kňažné, sa dodržiava už roky. Kňažné sa počas neho modlia k bohovi Slnka Apollónovi a k najvyššiemu z bohov Diovi.
So štafetou prišli Nemci
Ak je počasie nepriaznivé a slnko nesvieti, používa sa oheň, ktorý bol zapálený v rámci generálky. Veľkňažná potom zapáli prvú pochodeň štafety. Okrem ohňa odovzdá aj olivovú ratolesť na znak mieru, ktorý má počas súťaží trvať.
V novodobej histórii hier použili oheň prvý raz v Amsterdame 1928. Vtedy ho však zapálili priamo na štadióne. Štafetu do dejiska a zapaľovanie ohňa na posvätnej pôde realizovali prvý raz Nemci. Počas Hier XI. olympiády v Berlíne 1936 už vládol krajine Hitler.
Olympijský oheň premiérovo v čaši zapálil domáci atlét Fritz Schilgen. Vybrali ho, ako sa na tie časy v Nemecku patrilo. Schválila ho estetická komisia, lebo vytrvalec na dlhé trate najkrajšie behal.
Rokmi získala štafeta význam na propagácii hier a ich myšlienok. Oheň organizátori posielajú na trasu takmer okolo celého sveta. Pred pekinskými hrami 2008 prešla pochodeň všetkými obývanými kontinentami.
Oheň bol pod vodou oceánov, na južnom i severnom póle, na Mount Evereste a trikrát sa dostala olympijská fakľa aj do vesmíru. Tam však bez ohňa, pretože na vesmírnej stanici je z bezpečnostných príčin otvorený plameň zakázaný.
V Soči ale práve fakľou, ktorú vzali kozmonauti po prvý raz aj mimo vesmírnej stanice, zapálili oheň na slávnostnom otvorení hier.
Štafetu zachránil zapaľovač
V minulosti sa viackrát stalo, že oheň zhasol. Z poslednej štafety pred olympiádou v Soči 2014 je známy nešťastný incident, kedy zhasla pochodeň pri Kremli. Bežec, ktorým bol bývalý plutvový plavec Šavarš Karpeťan, si rýchlo všimol, že mu fakľa zhasla. Nespanikáril a bežal priamo k ochrankárovi. Prstom ukazoval, že potrebuje oheň, ten vytiahol zapaľovač a štafeta bežala ďalej k hlave ruského štátu.
Zhasnutie pochodne počas štafety nie je až také výnimočné. Pre nepriaznivé počasie sa to občas stáva. Práve pre tieto prípady je vždy nablízku rezervný oheň, ktorý pochádza z originálneho plameňa zapáleného v Grécku. Väčšinou je uschovaný v lampáši.
Zapaľovač na znovuobnovenie plameňa nepoužili iba v Rusku. Hry v Montreale v roku 1976 postihla nepriazeň počasia. Jedna búrka bola celkom silná a sfúkla aj olympijský oheň v hlavnej čaši na štadióne.
Priamo v tom čase sa tam nekonali žiadne súťaže. Hneď si to všimli robotníci, ktorí boli nablízku. Jeden z nich zapaľovačom podpálil noviny a takto opäť zapálil oheň. Keď sa to organizátori dozvedeli, nechali oheň opäť zhasnúť a nanovo ho zapálili z originálneho plameňa.
20-tisíc km do Ria
Olympijský oheň dorazí do Brazílie 3. mája. Do začiatku hier prejde 20-tisíc kilometrov a prejde približne 300 mestami. Súčasťou štafety má byť 12-tisíc ľudí. Posledný člen zapáli čašu na slávnostnom ceremoniáli 5. augusta.
Kto ním bude je to najväčšie tajomstvo. V minulosti to neboli len športové osobnosti, ale aj neznáme deti (Montreal 1976) alebo mladí talentovaní športovci (Londýn 2012).
Oheň síce zapália na hlavnom štadióne Maracaná, ale v priebehu ďalších dní hier by mala byť čaša niekde v meste.
"Poputuje do mesta. Kam to bude, ale zostane tajomstvom," povedal pre agentúru AP hovorca organizačného výboru Mario Andrada.
