20-ročný nováčik a už tak dobrý? Tak pozorne čítajte.
"Jeden z dôvodov, prečo som mal tak dobrý štart do sezóny, bol on," hovorí Nate Thompson, 35-ročný forvard, ktorý sezónu začínal po boku Nicka Suzukiho v Montreale Canadiens. "Jasné, hral som dobre, ale on mi to veľmi uľahčil."
Počuť niečo také na adresu nováčika od skúseného veterána typu Nate Thompson nie je každodenná záležitosť. Skutočne si ju vyslúžia len tí najlepší. Suzuki vo svojej prvej sezóne v NHL ukázal, že to myslí vážne. Svojmu talentu ani očakávaniam neostal nič dĺžny. Práve naopak.
Práve Thompson dostal za úlohu postarať sa o mladíka, ktorý má symbolizovať budúcnosť Habs. Chcel docieliť, aby sa v mužstve cítil ako doma a zapadol, dať mu rady do života profesionálneho hokejistu a zvládnuť ťažké nároky.
Od prvých chvíľ mu bolo jasné, že to, čo pred svojimi očami vidí, je neobyčajný mladý hráč. "Jeho hokejové IQ je mimo všetkých tabuliek," cituje ho Sportsnet. "Nemusel som mu povedať nič, iba aby hral a užíval si to a o nestrachoval sa o to, čo mu poviem."
Progres rodáka z Londonu v Ontárii bol zjavný. Zo spodných poschodí tímovej hierarchie si vydobyl miesto druhého centra. Akoby NHL poznal ako vlastnú dlaň. Pri pohľade naňho by sotva niekto tipoval, že je dvadsaťročným zelenáčom. Thompson jedným dychom dodal, že jeho vôľa tvrdo trénovať je ďalším faktorom, ktorý ho posúva vpred.
Suzuki, ktorý bol draftovaný z trinástej pozície na drafte 2017 Vegas Golden Knights prišiel do Canadiens ako súčasť trejdu, v ktorom klub z frankofónneho Quebecu získal aj Tomáša Tatara. Vtedy ešte nevedeli, čo Suzuki prinesie. Ale tušiť to tušili.
Nick si získal nebývalú dôveru aj od trénera Clauda Juliena. Ten, samozrejme, dobre vie, že na viacerých stránkach jeho hry sa dá a musí popracovať, zároveň si však je vedomý skutočnosti, že nechať jeho fazónu nepovšimnutú by bolo zlé pre budúcnosť klubu.
Suzuki si napokon pripísal 13 gólov a 28 asistencií, čiže celkovo 41 bodov, v 71 zápasoch pred prerušením sezóny.
"Osobne si myslím, že som sa veľmi zlepšil. Špeciálne v defenzíve," zhodnotil svoj progres sám Suzuki. "Vedel som, že na tom musím pracovať a snažil som sa o to na každý deň na tréningu. Chodil som proti monžštvu talentovaných chlapcov. Špeciálne proti Philipovej (Danaultovej) formácii (s Brendanom Gallagherom a Tomášom Tatarom) v obrane.
Oni sú naozaj dobrí v držaní puku a už len hrať proti nim v obrannej zóne bolo pre mňa niečím veľkým a pozorovanie, ako títo talentovaní hokejisti z NHL myslia a hrajú bolo veľké. Myslím si, že som každý deň odviedol kus práce v učení sa a zlepšovaní sa počas celej sezóny."
Nie je to len o tom, čo si o ňom myslia spoluhráči. Sám Suzuki svojimi vyjadreniami aj činmi potvrdzuje, že chce byť skutočne lepší. Jeho pracovná morálka je závideniahodná.
"Určite mám na seba vysoké nároky," hovorí. "Vždy som chcel byť hráčom NHL, tým, ktorý na ľade dominuje. Myslím si, že som si určil veľa cieľov. A vždy som bol tichší človek. Veľa toho nenahovorím, ale myslím si, že mám veľa potenciálu na rast a zlepšovanie sa, a takisto mám určených veľa cieľov, ktoré chcem, aby sa stali. Vyhrávanie je toho najväčšou súčasťou."