„Je to úspech Erika Černáka, ktorý sa dokázal presadiť v obrovskej konkurencii v takom kvalitnom tíme, ako je Tampa. Určite to ale nemožno považovať za úspech slovenského hokeja. Erik si to vydrel sám ako jednotlivec,“ hovorí pre Sportnet bývalý slovenský reprezentačný obranca BORIS VALÁBIK.
V 24 rokoch a iba vo svojej tretej sezóne v NHL vyhral Erik Černák druhý raz Stanley Cup. Ako by ste ho charakterizovali?
Erik je prototypom obrancu s veľkou budúcnosťou. Má skvelé fyzické parametre. Je veľký a silný. Nebojí sa zhodiť rukavice, ak je to potrebné, a pobiť sa za svojich spoluhráčov. Je výborný korčuliar a má vysoké hokejové IQ.
V čom vidíte jeho hlavný prínos pre tím?
Je jasne vidieť, že tréneri mu dôverujú. Na ľade trávi v každom zápase veľkú porciu minút. Navyše v tíme, ktorý dokázal obhájiť Stanley Cup. To hovorí za všetko. Pre Tampu je jedným z najdôležitejších obrancov.
Aké méty môže mať pred sebou, keď už v mladom veku má na konte úspechy, ktoré sa mnohým hokejistom nepodarí dosiahnuť za celú kariéru?
Dôležité bude, aby sa mu vyhli zranenia. Som presvedčený o tom, že ešte môže výrazne napredovať. Je stále veľmi mladý, no už teraz dokazuje, aký skvelý obranca sa z neho stal. Má pred sebou svetlú budúcnosť a ja mu to veľmi prajem.
Po minulej sezóne ho tréneri nabádali k výraznejšej ofenzívnej aktivite. V základnej časti získal na obrancu slušných 18 bodov v 46 zápasoch. V produktivite sa mu darilo aj v play off, keď získal desať bodov. Zlepšil výrazne svoju hru smerom dopredu?
Už v minulých sezónach ukázal, že je dostatočne dobrým korčuliarom na to, aby vedel výrazne podporovať svoj tím aj v útočnej fáze. Dokáže sa zbaviť forčekujúceho útočníka. Erik bol vždy silný v osobných súbojoch. Nesnaží sa len jednoducho zbaviť puku nahodením do pásma, ale veľmi dobre pracuje na kombinačnej hre.
Rovnako ako sa hráči učia korčuľovať, zdokonaľujú sa aj v hre s hokejkou a práci s pukom. Na týchto činnostiach Erik výrazne zapracoval a zlepšil sa v nich. Dokázal, že je pracovitý obranca so skrytým ofenzívnym potenciálom.
Hokejový expert Boris Valábik. (Autor: Marko Erd SME)
Ako vnímate fakt, že Slováci aj napriek ich nízkemu počtu v NHL dokážu uspieť v náročnej konkurencii a dostať svoje meno na Stanley Cup?
Je to úspech Erika Černáka, ktorý sa dokázal presadiť v obrovskej konkurencii v takom kvalitnom tíme, ako je Tampa. Určite to ale nemožno považovať za úspech slovenského hokeja. Erik si to vydrel sám ako jednotlivec a jednoznačne si to zaslúži. Slovensko na neho môže byť hrdé a fanúšikovia sa z neho môžu tešiť. Nemôžeme si ale prisvojovať jeho úspech. Nikto z nás tam s ním nebol a nepomohol mu v ťažkých časoch, keď sa musel presadiť v kempoch a nižších súťažiach.
Črtajú sa slovenskému hokeju lepšie časy pri pohľade na talentovaných mladíkov ako Juraj Slafkovský, Šimon Nemec, Samuel Kňažko a ďalší?
Sú to obrovské prísľuby do budúcnosti. Sám ale viem, koľko tvrdej driny, odriekania, ale aj šťastia stojí za tým, aby sa hráč presadil v NHL. Šťastím môže byť to, že sa hráč nezraní alebo ho vedie tréner, ktorý ho má rád. Pred týmito chlapcami je ešte neskutočne dlhá cesta, aby sa aspoň na jeden zápas pozreli do NHL.
Majú predpoklady na to, aby v budúcnosti dosiahli podobný úspech ako Černák?
Bol by som veľmi rád, keby sa im to podarilo. Musia však myslieť na to, že vo svete je mnoho hráčov, ktorí sú lepší a pracujú na sebe viac ako oni. Nehovoriac o tom, že stačí, ak si nájdu priateľku a povedia si, že im je s ňou lepšie ako na tréningu. Aj takýchto prípadov bolo mnoho. Faktorov, ako by sa to ešte mohlo pokaziť, je príliš veľa. Zatiaľ je priskoro na to, aby sme sa už teraz mohli tešiť, že máme veľa talentovaných hráčov, ktorí sa môžu presadiť v zámorí.
U útočníka Montrealu Tomáša Tatara, ktorý takmer celé play off presedel na tribúne, sa špekuluje o výmene do iného tímu. Môže mu to pomôcť?
Tomášovu situáciu detailne nepoznám, ale vo všeobecnosti bude vždy platiť, že každý tréner má hráčov, ktorých má radšej a iných zasa menej. Je to pochopiteľné a často zaváži, aké výkony predvádza hráč na ľade. Ak by dokázal získavať extra body, tréner by ho neposadil, ani keby mu bol nesympatický. Takmer každý hráč má počas sezóny obdobie, že sa mu v produktivite príliš nedarí.
Tomáš Tatar. (Autor: TASR/AP)
Je pozícia útočníka z tohto hľadiska náročnejšia ako post obrancu?
U útočníkov je produktivita viac sledovaná. Sú platení za to, aby získavali body. Najmä top ofenzívni hráči to majú veľmi náročné. Ak príde obdobie, v ktorom nezískajú napríklad v desiatich zápasoch žiaden bod, je otázne, ako sa tréner zachová. Môže hráča presunúť do nižšej formácie alebo ho posadiť na tribúnu. Sú to veľmi individuálne rozhodnutia a závisia aj od toho, akú podporu má daný hráč u trénera.
Mal podľa vás Tatar zasiahnuť do finále, keď sa Montrealu nedarilo?
Nasadiť hráča, ktorý nehral vyše mesiaca, do finále o Stanley Cup, by z môjho pohľadu nebolo ideálne. Ani som to nepredpokladal. Zápasová prax jednoducho hráčovi po takom dlhom výpadku chýba. Hoci som presvedčený, že Tomáš na sebe počas tréningov tvrdo pracoval, ale po mesiaci sa veľmi ťažko vracia späť do zápasového rytmu.
Pre Tomáša je možno škoda, že sa to nestalo skôr. Ak tréner v play off zmení zostavu a tímu sa začne dariť, hráči z tribúny sa len zriedka vrátia späť.