Dokázal to, čo Nowitzki nie. Z lajdáka sa stal majster sveta, splnil sľub nebohému otcovi

PASAY, BRATISLAVA. Na majstrovstvách sveta v basketbale sa postaral o to, aby Nemci nielen obstáli, ale aj triumfovali v silnej konkurencii.  

Podarilo sa mu to, čo legendárnemu Dirkovi Nowitzkému nie. Získal zlato s Nemeckom na prestížnom medzinárodnom turnaji.

Líder a kapitán tímu Dennis Schröder bol nakoniec vyhlásený aj za najužitočnejšieho hráča šampionátu, kde priemeroval 19,1 bodu, 6,1 asistencie a 1,4 zisku na zápas.

Hviezdny rozohrávač však nedoviedol Nemecko k zlatu sám. Bratia Moritz a Franz Wagnerovci zaistili dôležité body, zatiaľ čo Daniel Theis zaručoval kvalitu pod košmi. Štvoricu hráčov z NBA doplnili kvalitní hráči z Euroligy.

„Som tu už desať rokov. Minulý rok sme získali bronz. Tento rok je to zlatá medaila. O svojom mene už nechcem nič počuť,“ odpovedal po triumfe neprajníkom. Tých mal veľa, a to už od útleho veku. Dôvodov bolo niekoľko, napríklad jeho pôvod či správanie.

Rasisticky ho urážali

Jeho otec, Axel Schröder, bol na dovolenke v Gambii, kde spoznal svoju budúcu manželku Fatou Njie. Už v tom čase mala dve deti. Axel ich prehovoril, aby zostali žiť s ním v Brauschweigu. Stalo sa a onedlho sa im narodil syn Dennis.

Matka deti už vtedy varovala, že to so svojím pôvodom nebudú mať jednoduché. Dennis vyrastal ako moslim, bol jedným z dvoch detí tmavej pleti v celej škole. V rozhovore pre Bleacher Report si zaspomínal, aké to bolo.

„Mal som priateľa bielej pleti Fabiana, boli sme si veľmi blízki. Stále sa rozprávame. Chodili sme spolu do školy 18 rokov. Ale iní ľudia na mňa ukazovali: “Pozri sa na neho. Je čierny. Po celom tele má špinu." A podobné veci,” spomína.

Ako dieťa trávil dlhé hodiny v miestnych parkoch. Občas si zastrieľal na kôš, inokedy kopal do futbalovej lopty, ale primárne sa venoval jednej veci, skateboardingu.

Potom prišiel Liviu Calin, vtedajší tréner mládežníckeho tímu nemeckého Braunschweigu. Tradične chodil do parkov, kde sledoval nádejných športovcov. Na Schröderovi si všimol najmä atletickosť, v ktorej videl jeho potenciál.

Svojský štýl ho skoro pochoval

Ako dieťa mal však jeden veľký problém, a tým bola jeho namyslenosť a arogancia. Neocenili to najmä jeho tréneri. Na prvý tréning do haly prišiel v džínsoch, vetrovke a obyčajných teniskách.