Nemci nepozvú slabého. Máme mužstvo na svojom vrchole, myslí si Šesták

Na finálový súboj maďarského pohára, ktorý sa hral nedávno na pôde vášho Ferencvárosu, bolo vypredané, prišlo viac ako dvadsaťtisíc ľudí. Je nadšenie okolo futbalu v Maďarsku väčšie ako u nás?

„Na finále sme mali plný štadión. Po medaily sme si šli hore schodmi, ako to vidíte na majstrovstvách Európy či vo finále Ligy majstrov. Bolo to krásne. Po dlhých dvanástich rokoch sme vyhrali titul. To bol cieľ, s ktorým som do klubu prišiel. Som spokojný. Maďari berú každý šport emotívnejšie. Cítiť v tom rozdiel. Mnohé štadióny sú na tom lepšie ako u nás. Ale napríklad tréningové centrum v klube máme spoločné s ďalšími športovcami ako trebárs s atlétmi. Do futbalu dávajú asi viac peňazí ako na Slovensku a potom to asi tak aj vyzerá. A podarilo sa im tiež postúpiť na majstrovstvá Európy.“

Čaká verejnosť od Maďarov na majstrovstvách Európy postup zo skupiny?

„Pripravujú sa svedomito. Berú to veľmi vážne. Už po finále maďarského pohára mal národný tím veľmi skoro sústredenie. Mohli si to dovoliť, lebo väčšina hráčov je z domácej ligy. Išli dvakrát na dva týždne do Rakúska. Očakávania verejnosti budú veľké.“

Ako hodnotíte sezónu?

„Dal som deväť gólov. Pred koncom som sa zranil, ale aj tak som odohral väčšinu zápasov. Získali sme všetko, čo sa dalo. Titul, národný pohár i Superpohár.“

Jeden z gólov Stanislava Šestáka.

Sadol vám systém, ktorým ste hrali v klube?

„Nepovedal by som, že mi sadla maďarská liga, pretože sezóna bola až príliš jednoduchá. Vyhrali sme súťaž s veľkým náskokom. Šampiónmi sme boli už pred dvoma mesiacmi. Nevedeli sme, kedy oslavovať, lebo už v zime sme mali náskok viac ako dvadsať bodov a všetko bolo jasné. Nebolo to pre mňa jednoduché z toho pohľadu, že sme hrali vždy proti zahusteným obranám a mne vyhovuje viac priestoru na brejky. Snažil som sa však ukázať svoje kvality, sčasti to vyšlo.“

V najbližších dňoch sa rozhodne o vyvolených, ktorí pôjdu do Francúzska. Ako vidíte svoje šance?

„Je na trénerovi, ako sa nakoniec rozhodne. Idem s chuťou, v tejto partii je naozaj radosť byť. Chcem ukázať, že aj po tých desiatich rokoch, čo som v reprezentácii, som stále pripravený.“

Nepríjemné zranenie s pätou má obranca Tomáš Hubočan, problémy má aj útočník Michal Ďuriš. Nehovorí si v duchu hráč, že v prípravných zápasoch nepôjde za riziko zranenia?

„To si už človek nevyberie. Práve ak človek nejde naplno do súboja, môže sa stať ešte horšie. Je to osud. Ak niekto vypadne pre zranenie, má veľkú smolu. Aj ja som bol pred mesiacom a pol