Šesťkrát vyhral slávnu Rely Dakar. Zomrel Čech Karel Loprais

BRATISLAVA. Iba dva dni pred štartom ďalšej edície populárnej motoristickej Rely Dakar prišlo toto podujatie o jednu zo svojich legiend.

Vo veku 72 rokov zomrel bývalý český automobilový pretekár Karel Loprais. Českej televízii to potvrdil jeho syn Tomáš, referuje o tom aj web idnes.cz.

Loprais počas svojej aktívnej kariéry šesťkrát vyhral preteky Rely Dakar v kategórii kamiónov a vyslúžil si prezývku "Monsieur Dakar". Pri svojich 19 účastiach nenašiel premožiteľa v rokoch 1988, 1994, 1995, 1998, 1999 a 2001.

Okrem šiestich triumfov bol ešte štyrikrát druhý a raz bral bronzovú pozíciu. Lepšiu pódiovú bilanciu majú len Stéphane Peterhansel a Rus Vladimír Čagin.

Pri prvom štarte ratoval súperov

Loprais nastúpil v roku 1967 do kopřivnickej Tatry ako robotník a automechanik, neskôr pracoval ako testovací vodič.

Vďaka testovaniu nového modelu Tatry v Severnej Afrike sa dostal do výberu posádok už pre prvú účasť Tatry na Rely Dakar v roku 1986.

A od úvodných ročníkov dokazoval, že môže patriť medzi špičku.

„Vôbec sme však netušili, čo nás čaká. Mali sme nejaké kusé informácie od kolegov z Liazu, ktorý už preteky absolvovali, ale až na mieste sme zistili, čo všetko nevieme. Napríklad ako správne nahustiť pneumatiky, aby sme sa v piesku nezahrabali,“ spomínal Loprais pre idnes.cz.

Už pri prvej účasti by bojoval o pódiovú priečku. Dlho sa držal na druhom mieste. V jednej etape však zapadol v blate s mnohými ďalšími súťažiacimi.

Loprais vtedy dlho pomáhal vyprostiť aj ostatné zapadnuté vozidlá a nestihol časový limit. Do cieľa pokračoval mimo súťaže.

„Boli situácie, keď účastníci boli závislí od pomoci druhých, pretože sa tam nik iný okrem pretekárov nedostal. V tomto bola atmosféra na súťaži vždy priateľská. Pomáhali sme si navzájom,“ hovoril Loprais pre SME v roku 2018.

O víťazstvo prišiel aj v poslednej etape

Prvé víťazstvo na Dakare vybojoval už pri treťom štarte. „Pritom sme sa v roku 1988 v jednej etape stratili tak, že sme si mysleli, že nás nikto nenájde. A nakoniec sa nám podarilo vyhrať,“ opisoval pre Českú televíziu.

Navigácia v prvých ročníkoch bola len podľa kurzu. Účastníci mali mapy a kompas. Autá nemali GPS prístroje, ktoré už v tej dobe existovali, no boli veľmi drahé. Stráviť noc v divočine bolo reálnou hrozbou v každej etape.

„My sme boli pre súperov najskôr veľkou neznámou. Tatry nepoznali. No v priebehu súťaže sme ukázali, čo dokážeme. Veľkou výhodou tatroviek bol podvozok. Tým sme v teréne veľa získali,“ hovorí Loprais.

Najlepšie výsledky dosiahol v deväťdesiatych rokoch, kedy pravidelne útočil na víťazstvo. V roku 1994 skončil na 6. priečke v spojenom hodnotení automobilov a kamiónov. Dodnes je tento výsledok neprekonaný.

Víťazstiev mohol vybojovať aj viac. Napríklad v roku 1991 súťaž suverénne viedol a nastupoval v tej pozícii aj v poslednej etape.

„Auto fungovalo na jednotku s hviezdičkou. A v posledný deň sa všetko zvrtlo. Prepálil sa nám piest. Ťahali nás potom do cieľa kolegovia a pred cieľom sme ešte museli meniť defekt. Obrovská smola. Časový limit v etape bol krátky. Nestihli sme ho. Dostali sme štvorhodinovú penalizáciu,“ spomínal Loprais. Z prvej priečky sa prepadol na štvrtú.

Dakar sa zmenil

Naposledy absolvoval súťaž, ktorá ho preslávila v roku 2006. Dva razy mal vážne poranenú chrbticu. Tá najviac trpela pri otrasoch v kabíne počas súťaží. V roku 2003 mal počas súťaže vážnu nehodu, kedy Tatra urobila štyri premety.

„Už to nešlo. Bol by to príliš veľký risk,“ vysvetľoval svoj súťažný koniec. Niekoľkokrát sa ešte súťaže zúčastnil v sprievodnom aute.

Sledoval ako sa Rely Dakar postupne mení. Zažil začiatky pretekov, kedy nebolo nič výnimočné, že sa do cieľa nedostali všetci súťažiaci.

Loprais spomínal, že sa stávalo, že do bivaku nedorazila ani pojazdná kuchyňa, preto si na preteky vždy brali so sebou aj konzervy a pivo.

„Dakar už nie je ako kedysi. Štartujú tu profesionálne tímy s veľkým komfortom oproti tomu, čo sme zažili my,“ porovnával v roku 2007.

„Jedli sme konzervy. Mali sme napríklad lančmít alebo klobásy, k tomu české pivo a tiež trochu slivovice. A spali sme pod autom alebo pod širákom. Teda ak sme sa k tomu dostali, pretože prednosť malo vždy auto,“ hovoril.

Po skončení pretekárskej kariéry pracoval v Tatre a neskôr ho české ministerstvo dopravy angažovalo ako tvár bezpečnosti jazdy na cestách.

Z Dakaru meno Loprais však ani po jeho skončení nevymizlo vďaka jeho synovcovi Alešovi, ktorého podporoval a pomáhal mu.