BRATISLAVA. Týždeň pred Cenou Slovenska cestných motocyklov stratil otca. Sestra aj dobrý kamarát mu radili, aby v Piešťanoch neštartoval.
János Drapál, jeden z najlepších maďarských motocyklistov všetkých čias, ak nie najlepší, ich ubezpečoval, že do dejiska pretekov vycestuje len aby podporil mladších pretekárov.
Napokon sa však aj on postavil na štart pretekov v triede do 250 ccm. Ťažko havaroval, zrážku neprežil.
Stalo sa to pred štyridsiatimi rokmi, v auguste 1985.
Náraz do betónu
Cena Slovenska sa konala na piešťanskom letisku. „Drapál dostal šmyk na nátere, bola to asi nejaká čiara vyznačená pre lietadlá,“ vysvetľoval v reportáži Heti Napló športový novinár Attila Földy.
Samo o sebe by to ešte nebol veľký problém, ale bežný pád, akých už zažil množstvo.
Maďarský pretekár však v páde nasmeroval svoju motorku do reklamného baneru. Netušil, že za ním sú okolo betónovej kocky naukladané pneumatiky z traktorov a nákladiakov.
„Dnes je nemožné, aby bola za banermi takáto tvrdá prekážka. Vtedy to znamenalo prakticky náraz do betónového múru,“ zdôrazňoval Földy.
Drapálov vtedy 15-ročný syn Ferenc bol v dejisku pretekov. V boxoch sa dozvedel správu o havárii otca.
Celý zúfalý bežal za sanitkou, ale márne. „Nezastavila, ešte ma takmer zrazila,“ spomínal na tragický deň Ferenc Drapál.
Neskôr aj on začal súťažiť, dokonca v roku 1996 vyhral preteky v Piešťanoch. Podľa vlastných slov sa dokázal odosobniť od hrozných spomienok.
Rýchlik z Východu
Tragédia uťala kariéru výnimočného športovca. Pritom v detstve ešte nič nenasvedčovalo tomu, že z Jánosa Drapála bude motocyklový pretekár.
„Náš dedko bol cestný cyklista a tak sa aj on venoval cyklistike. Neskôr začal hrať futbal za Honvéd,“ spomínala na brata Katalin Drapál.
Obrat prišiel vtedy, keď sa ich otec stal vedúcim motoristického oddielu v Honvéde.
„Nechali ho, nech sa syn šéfa motá okolo motoriek. No a motal sa dovtedy, kým všetkých nakoniec neprekonal,“ poznamenala sestra šampióna.
Maďarského pretekára volali v zahraničí „East Fast“, teda Rýchlik z Východu. Uznávali ho aj súperi. Jeden z najväčších pretekárov tej éry, Renzo Pasolini ho radil medzi štyroch najlepších motocyklových jazdcov sveta.
Ďalší z jeho súperov, Američan Kenny Roberts mu daroval dve úplne nové pneumatiky.
Špecialista na mokrú trať
V socialistickom Maďarsku nemohol mať rovnaké podmienky ako jeho rivali, jazdil na slabších motorkách, výnimočným talentom však dokázal tento hendikep kompenzovať.
Prvé víťazstvo v seriáli majstrovstiev sveta dosiahol na Veľkej cene Československa v Brne v roku 1971. Jazdilo sa na mokrej trati, čo Drapálovi vyhovovalo.
Počas svojej kariéry vyhral štyri veľké ceny. V roku 1972 zvíťazil v triede 350 ccm na Veľkej cene Juhoslávie.
Jeho najväčší súper, 15-násobný majster sveta Giacomo Agostini, preteky nedokončil pre technické problémy, ale po skončení pretekov povedal, že bez ohľadu na to tieto preteky mohol vyhrať len Drapál.
Veľmi totiž pršalo a fúkalo a práve v týchto náročných podmienkach vedel maďarský pretekár ukázať svoje umenie.
„Svetové hviezdy neriskovali, vedeli, kde sú hranice zdravého rozumu, ale János Drapál často išiel aj cez ne. Veľmi chcel dokázať, že je dobrý pretekár,“ vyzdvihol novinár Attila Földy.
Kamarát Laco Bielik
V sezóne 1973 vyhral Drapál v triede 350 ccm dve veľké ceny, v Rakúsku a v Juhoslávii. V celkovom hodnotení skončil v tom roku deviaty.
Jeho najlepším umiestnením v seriáli majstrovstiev sveta bolo 7. miesto z roku 1972 v triede 350 ccm.
Jeho výsledky sú o to cennejšie, že sa mohol zúčastniť len na vybraných pretekoch. Celkovo počas kariéry štartoval na dvadsiatich veľkých cenách a mal na konte 180 medzinárodných víťazstiev.
Drapál sa počas kariéry spriatelil so známym slovenským fotografom Ladislavom Bielikom, autorom ikonickej fotografie muža stojaceho pred hlavňou sovietskeho tanku v Bratislave počas augustových dní roku 1968.
Bielik musel po okupácii Československa a následnej normalizácii odísť z redakcie športového týždenníka Štart. Živil sa ako fotograf na voľnej nohe. "Drapál mu vtedy pomohol, Laco pre neho viackrát fotil," vysvetľuje známy športový fotograf Ján Súkup.
Fotografovanie motoristického športu sa však Bielikovi stalo osudným. V marci 1984 sa v Pilišských vrchoch neďaleko Budapešti konali automobilové preteky do vrchu.
Bielik fotil pre Jánosa Drapála a striehol na dobrý záber na streche jeho autobusu. V jednej chvíli maďarský pretekár Péter Szabolcsfi nezvládol manéver a jeho auto vo vysokej rýchlosti vyletelo z cesty priamo na autobus. Ladislav Bielik bol jedna zo štyroch obetí tragédie...
Pred štartom bol uvoľnený
Niekoľko dní pred osudnou Cenou Slovenska stratili Drapálovci otca.
„Videla som, že ho to veľmi vzalo. Hovorila som mu, že by nemal súťažiť, na čo mi odvetil, že musí jazdiť, lebo sa mu to zaráta do budúcoročného hodnotenia. Ja som len krútila hlavou: čo si on ešte musí dokazovať,“ spomínala Drapálova sestra Katalin.
Výborný automobilový pretekár a Drapálov kamarát Attila Ferjáncz ho tiež chcel odhovoriť od účasti v Piešťanoch.
„Nechoď tam, po smrti otca nebudeš v takom stave, aby si dokázal súťažiť,“ varoval ho.
Drapál sľúbil Ferjánczovi, že do Československa pôjde len ako morálna podpora mladých talentov.
Nakoniec sa postavil na štart. Neodradilo ho ani to, že o deň skôr mal ťažkú haváriu domáci pretekár Vladimír Novák. S vážnymi zraneniami ho previezli do nemocnice. O niekoľko dní neskôr zraneniam podľahol, ale to sa už maďarský pretekár nedozvedel.
Pred štartom bol uvoľnený, sadol si na slnko, opaľoval sa, čo nikdy predtým nerobil.
V jednom rozhovore sa ho spýtali, či ho netrápi, že robí nebezpečný šport.
„Ak narážaš na to, že sa môžem zabiť, tak neviem, ešte som na to nemyslel. Podľa mňa keď to niekto začne riešiť, je lepšie, ak skončí so súťažením,“ odpovedal Drapál.
Jeho sestra Katalin po tragédii dlho nedokázala pozerať žiadne preteky. Dokonca vyšla z miestnosti aj na Silvestra, keď sa o polnoci hrala hymna.
Toľkokrát ju hrali po bratových víťazstvách, že jej ho stále pripomínala.
János Drapál odišiel vo veku 37 rokov. Mnohí priaznivci maďarského motošportu tvrdia, že takého pretekára už Maďarsko nikdy nebude mať.
